Srpen 2016

Rant o ľuďoch. A sebe samej.

27. srpna 2016 v 16:58 | Laleh Maro |  Názory
Každý vie, že najlepšie sa zamýšla, keď je človek sám a odpojený od sveta. Pre mňa táto príležitosť nastáva, keď si chodím zabehať. Ako verný milovník prírody chodievam behať do lesa. Keď som si to uháňala cez lúky, stromy, uhýbala sa hmyzu a užívala si totálne krásny výhľad na všetky okolité mestá a dediny, rozmýšľala som nad tým, že nie som v poriadku. Lebo nie som. Okrem sociálnej úzkosti, čo je vlastne neurčitý strach v mojej hlave, ma prenasleduje pocit, že proste nie som dosť dobrá, pretože si pripadám tučná. Veľa ľudí sa na mňa za to hnevá a myslia si, že to hovorím len pre komplimenty. Tak som o tom prestala hovoriť. Sama v sebe nosím myšlienku, že som úplne nechutný človek. Musím so sebou niečo robiť. Musím schudnúť. Spravila by som všetko pre to, aby som bola krásna a chudá. A dobre viem, že krásni môžu byť všetci, bez ohľadu na vek, váhu, výšku, etnickú príslušnosť alebo iné faktory. A naozaj si myslím, že všetky moje kamarátky sú krásne, či majú nohy anorektičky, alebo riadne ženské krivky. Len ja som chybný kus. Prestala by som jesť, aby som sa ostatným priblížila. A toto nie je v poriadku...
Keď som zvážila všetky svoje úplne hlúpe myšlienky, ktorých sa roky neviem zbaviť, nedokázala som pochopiť jednu vec. Prečo my ľudia máme pocit, že musíme byť čo najmenší, takí malí ako je v našich silách? Prečo sa jednoducho snažíme zaberať na tomto svete čo najmenej miesta? Na zakrytie vlastného tela použiť čo najmenej látky? V dave vlastniť najmenší priestor? A ako som tak behala a rozmýšľala nad týmito vecami, nenašla som žiadnu odpoveď.
Osobne si nemyslím, že je to tlakom médií a spoločnosti. To by nedávalo zmysel. Im tiež musel tú myšlienku niekto vtlačiť, ideme v tom všetci rovnakým dielom. Prečo by si to hocikto myslel? Sama tomu strašne podlieham a vôbec nechápem prečo. Veľmi by som sa chcela podobať takým krásnym ženám ako je Alessandra Ambrosio, Behati Prinsloo, Doutzen Kroes... Nachádzam krásu v ich krásnych pevných telách, kvôli ktorým makajú každý deň v posilke. A pri tom nachádzam krásu rovnako vo všetkých ženách, ktoré majú nádherné krivky, ktorým mužom peltú hlavy.
Nechápem. Čakám odpovede.

Stále tu a stále živá.

10. srpna 2016 v 16:31 | Laleh Maro |  Z (môjho) života
Po 4 mesiacoch by človek povedal, že ma zrejme môj vlastný blog už nezaujíma. Nie je to tak. Chodievam sem celkom často a taktiež chodím na blogy iných ludí a kontrolujem, čo skvelé napísali. Len som úplne nevedela, čo by som napísala. A tiež som mala kopec práce. Naozaj.
Milí moji, zmaturovala som. A nie len tak hociako. Ja som zmaturovala na samé jednotky. Slovenčina, nemčina, odborné predmety a dobrovoľná angličtina. Ale nikdy by som nepovedala, že maturita-formalita. Cez akademický som sa učila 8 dní z 9. Potom odovzdanie maturitného vysvedčenia a od 10.6, 2016 som oficiálne ukončila strednú školu. Adijé. Veľmi ma to potešilo, samozrejme, ale tým sa povinnosti neskončili. Ako poctivý študent som sa rozhodla, že skúsim ísť na vysokú. Poslala som teda dve prihlášky, pri ktorých som sa natrápila, a čakala som, čo mi odpíšu. A oni, že teda nech dojdem na prijímačky. A tak som šla.