Březen 2016

Buďte milí ku všetkým...

11. března 2016 v 18:08 | Laleh Maro |  Z (môjho) života
Viete, moje telo a hlava sú tak trochu hlúpe. Telo sa nevie vyrovnať s rôznorodou, pestrou potravou a liekmi a hlava si vytvára nereálne myšlienky a predstavy, ako keby žila v rôznych dimenziách. To, že nedokážem konzumovať normálne jedlo nie je žiadna nová vec. Písala som o tom, netajím to, keď sa niekto spýta, odpoviem. Menej známou vecou o mne je moja nevysvetliteľná úzkosť. Neviem, odkiaľ to prišlo ani kedy to vzniklo. Proste to jeden deň zrazu bolo. V jednoduchej podstate vysvetlené, úzkosť je strach z niečoho neurčitého. Našťastie stále viem trochu rozpoznať, kedy sa takéto niečo začne diať. Hlavne teda medzi väčším množstvom cudzích ľudí. Keď sa sociálna úzkosť spojí so stresom, ktorý mi prináša strach z jedenia normálne jedla, vzniká úplne nekonečná kružnica. Toľko si pamätám z matematiky...

Čím dlhšie mi o tom rozprávaš, tým menej ťa chápem.

5. března 2016 v 12:46 | Laleh Maro |  Z (môjho) života
Ako poctivý študent sa samozrejme dôkladne pripravujem na rýchlo sa rútiace písomné maturity. No, ale vážne, vážne sa pripravujem. Sama od seba. Ale teda budem úprimná, nemčina nula bodov, to sa ani nepokúšam. Kto by, preboha, dobrovoľne počúval nemecké nahrávky v čase svojho osobného voľna? (Áno, maturujem z nemčiny. A...áno, maturujem aj z angličtiny.) Ja teda nie a preto zvládam len slovenčinu. Sama hovorievam, že maturita JE dôležitá, aby sme sa dostali na vysokú a mali dobré vzdelanie, ktoré by nám malo zabezpečiť, že nebudeme pracovať za minimálnu mzdu. A tak teda študujem a snažím sa. Počas tohto môjho samoštúdia, ktoré sa tu usilovne snažím vykonávať, som prišla na jednu veľmi zaujímavú vec. Stihla som si spraviť celkovo 5 maturitných testov. (To je 5 krát 64 otázok... 320 otázok celkovo.) A teda nepriama úmera zabezpečila to, že čím viac testov som spravila, tým menej percent som dosiahla. Ako spieval Drake "Started from the bottom now we're here..." by som ja mohla spievať "Started from the top now I'm here...". Toto tu spôsobilo, že som sa vzdala samoštúdia a nechám to na adrenalín a osud. Nebudem riskovať ďalšie znižovanie percent, postupne by sa tiež mohlo stať, že by som nedosiahla ani tých minimálnych 33%. A to nechceme.

Každopádne ma tento jav nepriamej úmery donútil zamyslieť sa. Veď toto nie je predsa jediný faktor, pri ktorom sa tento jav zázračne zjavuje. Keď som zašla do dlhodobej pamäte a poriadne sa v nej prehrabala, spomenula som si na všetky tie časy, kedy mi niekto niečo povedal, ja som presne vedela, čo má na mysli, ale čím dlhšie mi o tom rozprával a vysvetľoval mi to, tým menej som chápala o čo vlastne kráča. Často spravím to, že keď mám pocit, že tomu dostatočne rozumiem, stopnem dotyčného kľudne aj uprostred vety. Keď mi niekto vysvetľoval matiku, hoci sa nedostal ani po druhý riadok nerovnice, mne to docvaklo a nedala som mu možnosť pokaziť mi to tým, že to chce dokončiť, aby sa uistil, že tomu naozaj rozumiem. Kámo, tebe to môže byť jedno! Mne to v hlave to seba zapadlo a preto to nemôžme posúvať už žiadnym iným smerom! Vysvetľujem si to tým, že jednoducho je moja intuícia, empatia a celkovo cítenie silnejšie ako nejaká logika. Sama to považujem za úplne vhodné a v poriadku, pretože zo mňa bude psychológ alebo liečebný pedagóg, ktorý musí porozumieť polovici výpovede malého dieťaťa. Nebudem pracovať tak, že potrebujem logicky prichádzať na riešenia problémov. Vďakabohu, asi by som sa takýmto druhom práce moc neuživila. Ani titul z poriadnej vysokej školy by mi nepomohol. Čím sa vraciame na začiatok a môžem skonštatovať, že čím viac sa učím, tým je menšia pravdepodobnosť, že budem v živote robiť to, čo ma baví. Damn.