A tak...

29. února 2016 v 18:34 | Laleh Maro |  Z (môjho) života
Neviem. Každý rok som z toho prekvapená a každý rok píšem článok na tú istú tému. Som stará. Vždy ma prekvapí, že som zas o rok staršia. A pri tom nič nie je presnejšie načasované. Milí moji, ja mám 19!
Vždy som vedela, že sa to pravdepodobne stane, pretože...to už tak býva, že keď má niekto 18, tak ak sa dožije, bude mať 19 ako úplne všetci na tomto svete. Ale ono to prišlo tak rýchlo a tak razom a tak nečakane, nebola som na to proste pripravená. Keď som sa v to ráno zobudila a uvedomila si to, normálne mi padli slzy z očí. Taká som trápna. V 19 je človek relatívne mladý, ale?! Je to posledný vek končiaci sa -násť. Človek si ani neprdne a zrazu mu to všetko preletelo pred očami.
Na druhú stranu sa cítim celkom dospelo. Z pozitívneho hľadiska. Pretože už nie som hranica toho, kde sa všetko dovoluje, už nemám 18. Mám 19 a viem o čom to je. (O tom, aby som mala vždy pri sebe občiansky, lebo mi nikto neuverí, že nemám 15.) Cítim sa celkom pohodlne a nepohodlne zároveň. Teším sa a zároveň to nezvládam.



No na druhej strane neznášam byť veľká. Neznášam robiť vlastné rozhodnutia a mať povinnosti, robiť veci sama za seba, vypisovať papiere a vybavovať veci, byť zodpovedná a nemať voľný čas. No na čo mi je mladosť, keď sa človek musí správať ako dospelák? A pri tom žije s rodičmi a musí ich počúvať. Úplne na prd.
Medzičasom som stihla vyplňovať napríklad prihlášky na vysokú školu. Ľudia moji, ja som sa normálne rozplakala. Po piatom prepisovaní jednej sprostrej prihášky som už ani nevedela, kde bývam. Reálne som sa spýtala rodičov, či je to ozaj naša adresa. Bola. Potom som úplne chorá musela ísť na poštu sama si ju odoslať. No nechutné.
Medzičasom som sa tiež dostala k tomu, že idem maturovať. O dva týždne. Obvykle nemávam stres, ale poviem vám, toto je veľmi nepríjemné. Ja a maturity. Nedávno som prišla na strednú školu a ja idem maturovať. Keď zmaturujem, tak sa ožerem. Niektorí ani nevedia, a vám, čo to neviete, to úprimne prajem, ale k praktickej časti maturít na našej škole patrí aj určitá práca. Záverečná. A čo iné, ako vylosovať si tému na maturity môže byť lepšie? Nič. A tak teda som hľadala knihy na tému sociálna práca s vyberanými skupinami obyvateľstva a písala som. Citovala a parafrázovala. A myslela si, že som šéf a dopísala to. A zistila, že mi chýba výskum. Musela som si teda nájsť dvoch obetných baránkov pre moje interview. A našla, po ťažkom boji. A píšem. Stále.


A ak by niekoho zaujímalo, čo sa deje v mojom živote, tak nič. Nemám ani len zaujímavý príbeh, ktorý by som vám mohla napísať. Zhola nič. Nemám chlapa a ani neviem, či by som nejakého chcela. Lebo objatia, milovanie a bozky sú fajn, ale kto má čas venovať sa niekomu druhému, aj keď z čistej lásky? Ja nemám čas venovať sa ani sama sebe a učeniu. Keby mám ešte z môjho času odkrojiť, aby som mohla byť s niekým, aj keby z čistej lásky alebo z čistého chtíču, nemohla by som v tom prípade prespávať doma. Stíhala by som maximálne kamaráta. Blízkeho. Veľmi. Ale na to, akosi, nie je guráž. Ja už ani neviem, ako taký chlap vyzerá. Neviem, čo sú to dotyky a nepamätám si, ako sa bozkáva. Je to dlhá doba, čo som sama, lol.
Kamarátov stále nemám...a aj napriek tomu ich je stále menej a menej a moja najlepšia kamartáka stále žije a nehanbí sa za mňa. Stále so mnou chodí po svete, aj keď si nahlas spievam a nosím fialový rúž. Ochotne chodí po mojom boku a počúva moje náreky.
A mám novú podprsenku na cvičenie.
A jedny nové nohavice s vysokým pásom, čo je pre mňa skoro taká udalosť, ako získanie Oscara pre Lea. Keď má človek väčší zadoček (zadok jak kôň, čo si budeme klamať) a úzky pás, je ťažké nájsť nohavice, ktoré by buď neodstávali alebo by sa zároveň dali zapnúť. Nedá sa. A! Ja som ich našla, normálne sedia. Takže to je jediný úspech, o ktorom sa vám môžem zmieniť. Takže si z tohto môžte sami spraviť mienku o mojom nudnom živote.
Ale horoskopy sú mi naklonené. Vraj sa udejú zmeny a ja sa so všetkým zmierim a v júny si nájdem veľkú lásku. Podľa mňa v júny nájdem jedine ďalší stres a maturitnú kimisiu sediacu za stolom...

Prosím, prajte mi šťastie.

S láskou Vaša Laleh. :-)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Sasha Sasha | Web | 29. února 2016 v 18:45 | Reagovat

na diaľku ťa objímam! :D úplne sa do toho viem vcítiť! 19ku som oslávila a ani netuším kedy to bolo (ale stále mam pocit, že mam 17 a ľudia v obchode zjavne tiež, lebo ten OP furt pýtajú :D) pri vyplnovaní prihlašok saom sa tiež naplakala :D vlasten ej to smutne neviem čo sa smejem... mimochodom skvelý článok, veľmi pobavil ..taka dobra pauza od tej tony učenia ktoru som rpave zavrela :D a všetko najlepšie!

2 cyber-princess cyber-princess | Web | 29. února 2016 v 18:46 | Reagovat

Jak já bych se vrátila do dětství :( úplně bych to teď vyměnila za vše co bych mohla

3 Sasha Sasha | Web | 29. února 2016 v 19:26 | Reagovat

avokáda sa nie je čo báť! :D samo o sebe je také...nijaké. ale ked sa urobí z neho nátierka alebo sa pridá do nejakého jedla, tak je to fakt skvelá vec :D aj ked tiež som mala stresy ked som ho začala používať v kuchyni že čo to sakra dá, táto zelená džaba :D takže smelo do toho! :)

4 Melly Melly | Web | 29. února 2016 v 22:59 | Reagovat

Všechno nejlepší!:) Ať se ti povede maturita, ať si umíš zorganizovat čas a hlavně ať prožíváš mnoho radosti:)
Já si svoje devatenácté narozeniny moc nepamatuju, asi jsem to tak neprožívala. Spíše se stále zvyšoval tlak na tu samostatnost, na vyplňování papírů a to, že opustím prostředí gymplu, na které jsem si hluboce zvykla. A popravdě doteď s papíry nejsem kamarád a nechávám si radit od mamky:D

5 stuprum stuprum | Web | 1. března 2016 v 2:07 | Reagovat

Blahopřeji a přeji ještě hezkých pár hezkých let. :)

Pozvání k procházce rád využiji. :)

6 Gil Gil | Web | 1. března 2016 v 21:23 | Reagovat

♥ Milá Laleh hodně štěstíčka! :-)
Ty to dáš v pohodě... když Ti to tak vrtá hlavou :-).. To neznám u každého :D Aneb lepší trocha nervů dva týdny předem než pohodička flákáníčko do posledního dne a pak... pak ty nervy, ale zaslouženě :D

... Dospělý věk a samostatnost s tím spojená je nej, nevyměnila bych to za nic :-)

7 Mirka. Mirka. | Web | 3. března 2016 v 13:59 | Reagovat

Všetko najlepšie :3 trošičku neskoro, ale nevadí. Veď to je u mňa klasika.
Mať chlapa je skvelé :3 Dokonalé, úžasné. Ale verím, že ten pravý na teba čaká. A ty naňho. A potom sa stretnete a  prebehne iskrička :) Dneska trochu poeticky.
Fialové rúže sú sú podľa mňa najlepšie. Ešte nájsť taký, ktorý nevysušuje pery a vymením ho za Blondiačika :´)

Mno, uži si zvyšok týždňa, Laleh a aj ja sa čoskoro ozvem na blogu ;)

8 Elis Elis | Web | 4. března 2016 v 15:56 | Reagovat

19 je krásný věk, co bych za něj teď ještě dala :),všechno nejlepší dodatečně.

9 Sabush Sabush | Web | 4. března 2016 v 20:10 | Reagovat

Keby tak môžem,vratim sa detstva hneď:) neuveritelne yo uteká..ja som mala nedavno 14, strach z prveho plesuba ani som sa nenazdala prešli 2 roky...

10 Winny Winny | Web | 5. března 2016 v 12:23 | Reagovat

Ja si pamätám akoby to bolo včera keď som mala 19 a do článku som napísala "len mne slovo devätnásť pripomína devädesiat?!" :D :D :D. Za chvíľu mám 23 :D takže neviem čo poviem teraz. Viem, že svoj vek som neriešila vtedy, keď som  mala okolo seba ľudí a bolo mi to uplne jedno, na druhej strane keď sa vyskytujem v takom štádiu života, že nemám ani sociálny život, vtedy ma môj vek ubíja.
Okej, tu zaverečnú prácu ti nezávidím, na druhej strane, bude sa ti lahšie na vysokej škole písať bakalárka, ja s nou teraz bojujem ako čert s krížom :D. Ale viem sa uplne stotožniť s tým druhým odstavcom, to ked som sa j v tom veku ocitla v štádiu že som si všetky veci musela riešiť sama, bola som z toho veľmi nervózna, na druhej strane ja som sa po strednej kvalitne osamostatnila s každej strany, nie hned ale postupne to išlo a okolo 20tky mi dokonca aj moja mama prestala tak rozkazovat ako rozkazovala a začali ma viac vnímať ako dospelú osobu :D.
Stíhala by som akurát kamaráta. BLízkeho. Veľmi. :D :D :D toto ma pobavilo. Ako ono, ja by som si asi musela v mojom život ukrojiť čas zo seeriálov kebyže si nájdem chapa. Alebo kamaráta. Blízkeho. :D Samozrejme. Inak ani ja už neviem jak sa bozkáva, to je smutné! :D Každoročné horoskopy plné optimizmu k nájdeniu lásky :D poznáme. Môj hovorí že tento rok je ideáolny na vyčistenie vzťahov, echm, má pravdu ten môj horoskop :D.
A gratulujem ku kúpe skvelých nohavíc, ktoré sadli.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama