Posilňujem. Posilňuješ?

9. listopadu 2015 v 20:16 | Laleh Maro |  Téma týždňa
Keď má človek ruky ako pastelka, môže hovoriť len o zopár druhoch sily. Rozhodne to nebude sila fyzická. Hovorím z vlastnej skúsenosti. Dlho som nevedela, čo to fyzická sila vôbec je. Potom som spoznala zopár ludí, kamarátiek, kamarátov... a jedno zviera (pretože nazvať ho človek by bolo neľudské). Zistila som, že fyzická sila je napadnúť neznámeho človeka, pobiť sa s ním a v bitke zvíťaziť. Tiež môže mať podobu násilného zdrapnutia, šlahnutia o posteľ a následného nežiadaného styku. (Mrzí ma to, zlatko...strašne.) Môže to tiež znamenať, že človek dokáže bez problémov nosiť dva krát takú ťažkú váhu ako je on sám. Mne však najznámejšia podoba fyzickej sily je asi zdvihnúť 450 kilogramov na mŕtvy ťah. Toto všetko je obvdivuhodné. Chcela by som mať takúto krásnu predispozíciu, ktorá by mi zadovážila drsný výraz a aký-taký pocit bezpečia. Bohužiaľ, som Laleh. A Laleh je malé, 160 centimetrov vysoké, 50 kilogramov ťažké dievča, ktoré sa v zhybe udrží devätnásť sekúnd, devätnásť stotín. To nie je veľa. Je to na dvojku.
Avšak v dnešnej dobe, keď je emancipácia žien skloňovaná v ústach každého druhého človeka, v dobe pouličných grázlov, čo ťa zabijú za prvým rohom za pár drobných či krivý pohľad a v dobe, kde je kyberšikana bežnou vecou, každý jeden človek musí byť nejakou silou vyzbrojený. Je na každom, akú si zadováži alebo akú dostal do vienka. Nemám na mysli telekinézu ako mala Carrie.
Keď som sa zamýšľala, či vôbec mám o čom písať pri tejto téme, prišla som vlastne na to, že som v celku silný človek. Aj napriek pastelkovým rukám. Ako malé žieňa musím byť vyzbrojená niečim aj ja. Okrem dvoch ženských zbraní na hrudi neveľkých rozmerov, musím s pokorou priznať, že moja sila slov je v celku pôsobivá.


Celý život už od decka som vedená k tomu, že keď si o niečo nepoviem, tak to nemám. A že keď sa budem hanbiť vydriť seba, čo cítim, čo chcem alebo potrebujem, nebudem mať nič. Musím povedať, že hlavne vo vyjadrovaní názorov využívam túto moju schopnosť. Pracovala som s tým tak dlho, kým som nepochopila, že je síce dôležité vyjadrovať svoje názory, ale je ešte dôležitejšie, pred akým publikom tieto svoje názory presadzujem. Verte mi, nedá sa pred kopou nasrdených a pevne až zaslepeno presvedčených kresťanov hovoriť o revolučných myšlienkach, ktoré skrýva taoizmus. Môže to byť síce geniálne, ale ich prioritným cieľom je presvedčiť vás o cirkevnej pravde. Myslím, že v literatúre je tento jav nazvaný komunikácia s intelektuálnym publikom. Nemyslím to nijak ofenzívne, chcem tým len vyjadriť, že keď chceme, aby naše slovo malo nejakú silu, k publiku musíme vybrať aj vhodnú tému. Tak teda s kresťanmi o politike. Trebárs. Ale nie o taoizme.
Ďalej by som sa vyjadrila k hanbe. Lebo Laleh a hanba sa nepoznajú. Laleh nemá žiadny chochmes, ako by sa u nás doma povedalo. Nikdy som sa nehnabila za to, čo som povedala, aký som mala názor, nikdy som sa nehanbila vyjadriť to, čo chcem. Pretože 20 minút hovoriť obkľukou o veci, ktorú treba vybaviť hneď, je kontraproduktívne a v mojom živote nie je čas na zbytočnosti. Buď to ten človek príjme alebo sa to musí naučiť pirjímať. Lebo tak to funguje. Slušne a priamočiaro.
A teraz k temnejšej stránke mojej nevinnej tváre. Sila slov sa u mňa najmä prejavuje pri chlapoch. Muži, chlapi, chlapci, páni... Už neraz som písala, že stačí pekné slovko a pár správnych viet a muži radi spravia, čo žena chce. Verte si, ženy! Ale nevyužívajte mužov. Nechajte ich byť tými, ktorí dokážu zariadiť, ktorí sú džentlmenstky ochotní, nechajte ich byť mužmi. Ale nie šteňatami. Priznávam, je ťažké nájsť hranice. Týmto mi prepáčte.

Nemám svaly, ale mám v hlave...tututúúú. (Strapo - Vďačný)

Ak by ste mi dovolili slovkom uhnúť od témy, chcela by som niečo povedať aj o psychikej a životnej sile, ktoré spolu úzko súvisia. Byť psychicky silnou je pre mňa viac než dosť náročné. Trpím úzkosťou, nemám rada ľudí, som introvert. Nie je ľahké púšťať do svojho života ľudí a byť pri tom psychicky v pohode. Preboha! Veď ja mám úzkostné stavy aj z toho, ak si ráno ku mne niekto sadne v autobuse. A nedajbože, aby vydával nejaký zvuk alebo sa ma dotýkal. Nie je ľahké byť v pohode. V psychickej. Ale snažím sa, veľmi.
Keď k tomu ešte pridáme vyťaženosť školou, lebo predsa len, maturitný ročník nie je sranda, milión iných povinností a zvyk mojich známych, že sa na mňa môžu vždy spoľahnúť, vyjde nám v tejto rovnici to, že nezvládam žiť. Ľudia zo mňa doslova vycucávajú životnú silu, ale! Ak im to má pomôcť, tak to nie je aspoň zbytočne. Samozrejme, miesto životnej sily disponujem životnou únavou a to psychickej sile-nesile moc nepridáva.
Neviem to dať dokopy. Prepáčte, ale žiť je ťažké a moc mi to nejde. Ale snažím sa.

Preto posilňujem. Telo a vnútornosti, psychiku a myšlienky, ducha a pocity.
Rovnako si myslím, že nie je ľahké ani to, keď je človek silný. Kulturista má problém olúpať prepeličie vajíčko či otvoriť víno, pretože by vajíčko mohol rozpučiť a vínovú fľašu zlomiť v rukách na polovicu. Sila slov je sila, ktorá dokáže lámať srdcia alebo ľudí celých. Ako metafora. Keď vám totiž niekto dôležitý povie, že ste preňho nikým, je to silné. A pri tom sú to len slová. A ako všetkému, človek im pripíše váhu. A ťažké váhy lámu dosky, budovy, ľudí. Byť psychicky silný musí byť super, ale môže to vzbudzovať namyslenosť a ľudia si takúto "nadvecnosť" môžu vysvetliť hociako. Pomyslite si, keď ste ako pubertiak bežali za mamou, aké hrozné životné príbehy sa vám práve stali a vy sa už nikdy nebudete mať dobre. A mama sa začala smiať. Nie preto, že by vás nepochopila, ale preto, že si už čím-tým prešla a toto jej prišlo ako nič. Bola psychicky silnejšia ako vy vtedy. A vyzeralo to, ako keby vás vysmiala. A ak si myslíte, že nemám čo povedať o životnej sile, tak príďte na moju nemčinu! Keď zažijete životnú silu našej učiteľky, budete otrávenejší viac ako po kyanide.

Takže všetko má vlastne dve stránky. A so silou prichádza aj zodpovednosť. Ale ja som vďačná.

S láskou Vaša Laleh. :-)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Melly Melly | Web | 9. listopadu 2015 v 21:02 | Reagovat

Víš, že ty máš tendenci se na blogu neustále navážet do křesťanů?:D
Jinak zajímavě napsaný článek, myslím, že je ale třeba být silný vyváženě - trošku pečovat i o to tělo :)

2 Laleh Maro Laleh Maro | E-mail | Web | 9. listopadu 2015 v 21:41 | Reagovat

[1]::  Samozrejme, že viem a má to dôvod. :D A je to zámerne. (pretože neviem, či si napríklad čítala Bibliu, ako sa navážajú do ateistov... alebo ako sa cirkev stavia k iným náboženstvám... alebo celkovo kresťania ako sa stavajú k ateistom... to by bol dlhý článok. Chápeš, kresťanská škola. :D :D ) .... a trošku ide aj o to, kto sa tam nájde sám. :-)

3 Melly Melly | Web | 10. listopadu 2015 v 20:15 | Reagovat

Tak s tím moc nemůžu souhlasit, ani když jsem se hlásila k tomu, že "nepraktikuji" (jak se na naší křesťanské škole korektně říkalo), tak se do mě nikdy nikdo nenavážel :) Nevím, jestli až moc nehážeš všechny do jednoho pytle, navíc podle mě je teď v církvi zastávaný názor, že každý má svou cestu;) (já si vždycky vzpomenu na Narnii a na toho vojáka od Calormenců, který nakonec taky "skončil dobře")...

4 Laleh Maro Laleh Maro | E-mail | Web | 11. listopadu 2015 v 16:30 | Reagovat

[3]: vidíš, toto je presne to, že kto sa v čom nájde... :-) pozri, neodsudzujem ludí, ja som posledná, čo to robí... ver mi. :-) ja vždy hovorím o "nesprávnych" kresťanoch, ktorí sa ma snažia presvedčiť násilne na svoju vieru, smejú sa mi, že som neveriaca alebo sú moralistickí ... o nich ja hovorím... kludne nesúhlas, to je tvoj názor... a vážne ma to nijak neovplyvní... keď niekto nechápe ako to myslím, tak... smola no, ja viem, ako to všetko myslím a myslím si, že je to správne. ;-)

5 Melly Melly | Web | 12. listopadu 2015 v 8:58 | Reagovat

[4]: Je škoda, že se sama dopouštíš toho, co jsem měla pocit, že ti vadí, aneb prostě nepřístupnost k diskusi (že tě to, co píšu nijak neovlivní - jako bys o tom ani nechtěla přemýšlet).
Ovšem obdivuju staní si za svým názorem, upřímnost je velmi krásná vlastnost, a to nejen ve smyslu umět říct pravdu (nebo to, co člověk považuje za pravdu), ale i tím žít, což mi připadá, že ty zvládáš :)

6 Laleh Maro Laleh Maro | E-mail | Web | 12. listopadu 2015 v 16:18 | Reagovat

[5]: ale ja to nemyslím zle a nedivím sa ti, že stále nechápeš, čo mám na mysli... pozri...ja mám kamarátky, ktoré sú veľmi kresťansky založené, jeden môj priateľ bol kresťan... a to všetko bolo v poriadku a bolo mi to jedno, pretože sme mali každý svoj názor, nikto nikoho do ničoho nenútil, každý rešpektoval toho druhého a tak to je fajn, tak to má byť a to sú kresťania, ktorí sú úplne v porádečku, ako sa hovorí... :-) tretí krát? asi tretí... opakujem, že ide o to, kto sa nájde v tom, čo píšem... lebo ak ma niekto núti byť kresťankou, ak sa mi niekto vysmieva a ak je niekto moralista... nebolo by to v poriadku, ani keby je to žid alebo buddhista... :-) o nich ja vždy píšem...
Ver mi... že som sa o tomto bavila s toľkými luďmi, prečítala tolko kníh, videla tolko filmov a tolko dokumentov.... že to mám v hlave tak utriedené, že nie je o čom premýšlať. :-)

7 Melly Melly | Web | 12. listopadu 2015 v 21:01 | Reagovat

Ok, děkuji za vysvětlenou tvého názoru. Ono to z tvých článků spíše vždycky vypadá, jako by ti vadili všichni ale teď jsi mi krásně ukázala i další kousek skládačky:)

8 Mirka. Mirka. | Web | 20. listopadu 2015 v 19:56 | Reagovat

Och, Laleh, krásny článok :)
My ženy sme silné..heh, a áno, vieme manipulovať s mužmi. Ale ja to sakra nerobím..nie vedome..je mi ich proste ľúto :D :D
Posledný odstavec sa mi veľmi páči.
Keď hovoríme o fyzickej sile, tak to som silná, myslím, že dosť. Ale psychickej sily nemám veľa. Som podobne ako ty, introvert, ale cítim ako sa to pomaličky zlepšuje.
Prajem veľa veľa šťastia a ako hovorí naša profesorka: "Povzneste sa" :D

9 weirdcreature weirdcreature | Web | 25. prosince 2015 v 10:15 | Reagovat

Dnes sa človek dostane niekde ak je psychicky silný a nie fyzicky. Myslím, že ja mam ešte načom pracovať. Pretože ja som psychicky tak slabá že a hanbím už len vyjadriť že sa cítim zle. Ak sa ma niekto opýta ako sa mám tak sa hanbím odpovedať pravdu. Hanbím sa za všetko, hanbím sa za seba. A nie nepôsobí to ako namyslenosť ja si myslím že v dnešnom svete sa človek nikde nedostane ak nemá to zdravé sebavedomie...čiže ja.
Ale aj taká fyzická sila by sa mi zišla.
Neviem poslednú dobu sa neviem sústrediť takže ak som tvoj článok nejako nepochopila a vyjadrila som sa k nemu zle tak sa ospravedlnujem, je mi nejako divne :D
Ale napoísala si to krásne:)

10 Gil Gil | Web | 2. ledna 2016 v 16:31 | Reagovat

Životní síla němčinářky :D U nás na škole byla učitelka tělocviku, němčiny a občanské nauky dohromady, měla krátké vlasy a velkou autoritu, vyštěkávala na nás povely, třískala do stolu a říkalo se jí "Hitlerka" :D
Na střední byla také jedna podobná, ale ta byla zas správňácká, hodiny s ní byly.. osvěžující :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama