Srpen 2015

Môžem vám poradiť?

19. srpna 2015 v 19:36 | Laleh Maro |  Téma týždňa
Téma týždňa je "Ako nemyslieť". Neviem, kto túto tému navrhol, ale ďakujem ti, človek! Pretože nie je nikto, kto k tomu má viac čo povedať, ako ja, moja maličkosť. Týmto ťa, milý čitateľ, či už stály (bočka vám!) alebo nový (vítam ťa!), zdravím. Uži si čítanie...

Aj napriek tomu, že som sa už vyjadrovala zopár krát na túto tému, síce len okrajovo, kľudne to napíšem znovu. Mne osobne to teraz, s odstupom času, príde vtipné. Sú to moje vlastné zážitky. V podstate sa vysmievam z toho, ako som kedysi žila svoj život, ale beriem to pozitívne. Lepšie, ako keby som mala plakať, no nie? A ak to rozosmeje alebo pobaví aj vás, tak som rada.
Prvý zaručený spôsob ako nemyslieť, ktorý však až tak vrelo neodporúčam, je dostať sa do takej fázy zúfalstva, ktorá vás prinúti robiť veľmi zvláštne veci. Ak to prenesieme na môj život, v minulosti to bolo veľmi jednoduché a pravidelné a mohla by som to konkretizovať ako "samotu". Neviem, čo je váš vchod do zúfalstva, možno výzor, peniaze, správanie. Neviem. Ak mám byť úprimná, tieto veci boli len takými prostriedkami na prehĺbenie už aktuálnej zúfalosti zo samoty. Čiže vás neodsudzujem, žiť život je predsa ťažké, hlavne, ak ste mladý zmätený človek tak, ako aj ja. V mojom zúfalstve bolo cieľom nebyť sám, keďže problém bola samota. Čiže som išla zbaliť nejakého chlapca- obeť. Mladá zúfalá slečna si rýchlo nájde niekoho, kto ju rád uteší. Úprimne to bol vlastne celkom skvelý pocit. Keď nad tým premýšľam, bolo to všetko, čo som potrebovala a všetko, čo mi chýbalo. Človek, dotyky, vzrušenie, zábava a halvne... prázdna hlava. Chápete, vtedy nerozmýšľate nad tým, akí prázdni vlastne ste alebo či prežijete nasledujúci týždeň bez socializácie a niekoho pri sebe, pretože niekto pri vás je... Alebo na vás. Alebo vo vás. Neviem, v mojom prípade to našťastie ostalo v podstate pri tom, že ten človek bol "pri mne". Vďaka bohu. Samozrejme o pár hodín si uvedomíte, aká kravina to bola a že to bolo riadne hlúpe. Ale smola, taká je cena za to, že ste chvíľku nemysleli. Hodinka a pol uspokojujúceho pocitu, prádznej hlavy a nulových výčietiek sa rovná týždňom výčitiek a nadávania si. Tak to býva. Lebo nič nie je len tak.
Na druhú stranu som prišla na dôležitú vec; to, že je chlap pekný naozaj nestačí. Nikdy. Verte mi, treba, aby mal osobnosť, nejaké fajn vlastnosti alebo hocičo, čo vám spraví príjemný pocit bez dotykov. Výzor nie je všetko. Alebo by mal mať aspoň peniaze. Tie sú príjemné. (Nie, srandujem pre boha, musí mať osobnosť!)

Som Laleh a som v pohode.

14. srpna 2015 v 18:01 | Laleh Maro |  Z (môjho) života
Človek by ani neveril, čo ma dokáže priviesť späť na blog až natoľko, že píšem článok. Som to ja sama. Čítala som si svoje staršie výtvory, pretože aj keď nepíšem tak často, ako kedysi, stále sa sem vraciam a pozerám, čo kto nové vytvoril. No dnes som bola sebec. Dnes som čítala samú seba. Prišiel mi vtipný článok o sadomasochizme, ktorý perfektne zachycuje môj život, teda moju blízku minulosť a pri vetách "Vtedy človek nemyslí na nič. Je mu fajn. Nie je sám a nemá v hlave milión myšlienok. Má ju prázdnu, pretože keby rozmýšľal, toto by sa nedialo. Lenže sa to deje. Lebo hlava je prázdna. " som si povedala, že by som mala napísať knihu. Príde mi to vtipné a smutné zároveň, pretože to je jednoducho môj život v 6tich vetách. Ako som to teda dočítala, uvedomila som si, že knihu v živote nedopíšem a tak by som sa teda mohla vrhnúť aspoň na niečo menej záväzné a to je článok. Keď si len zaspomíname na challenge, ktorá mala trvať 30 dní...a som na nejakom šiestom, je možno vhodné trochu mi zatlieskať, že som sa namotivovala na článok. Ale poďme k niečomu záživnejšiemu alebo podstatnejšiemu... Alebo sebeckejšiemu, k môjmu životu.

Ako prvú vec, ktorú musím "vypichnúť", pretože to bola jedna z najväčších vecí, ktorú som kedy zažila, musím spomenúť operku, ktorú som šťastlivo absolvovala. Povedzme to tak, že na mojom tele sa priživovala cysta väčšia ako vajce, to je 10 krát 8 centimetra. Pani doktorka zhodnotila, že nebudem chodiť s loptou v bruchu a nasadila lieky. Cha-cha-cha, dobre viem, že takto moje telo nefunguje a v podstate sme len operáciu odložili o mesiac neskôr, pretože lieky, ktoré boli mrte drahé, nefungovali a ja som 9.6. ležala na operačnom stole, kde som sa zosypala a rozrevala ako malé dieťa. Keď na to spätne spomínam, je to vtipné, ale akonáhle mi napichli narkózu, spomínam si vážne len na to, ako som sa zobudila a, ako inak, z narkózy som sa okamžite dovracala. Samozrejme, nebola by to Laleh, keby nespravila poriadku show, v nevedomí som proste vykrikovala na sestričku od bolesti, pretože žiadne lieky nefugovali. Podotýkam, dostala som asi 8-9 injekcií proti bolesti. Zbytočne. Všetko ma bolelo, v bruchu som mala pichnutú hadičku s priemerom asi 1 centimeter a asi 10 centimetrov hlboko. Nespala som celú noc, aj napriek tomu, že som nevedela, čo sa ešte bude diať. No napadlo by vám, že vám tú hadičku budú vyťahovať pri plnom vedomí?! Iba tak z princípu a strachu som sa opäť rozplakala. Síce mi tá milá sestrička dala lieky na bolesť, ale sakra... vyťahovali zo mňa hadicu! Nebolo to ani tak bolestivé, ako nepríjemné a nechutné. Ale žijem, takže juchú. Navyše mi ostali obidva CELÉ vaječníky, takže sa môžem rozmnožovať podla chuti!
Po operácií tohto typu, teda konkrétne po laparke cysty, ktorá bola nezhubná (3 krát hurá!), zvyčajne zvyknú predpísať antikoncepciu. Ja som to vedela hneď, lebo poznám svoje telo, ale tá antika so mnou robila strašné veci. Viete ako máte vždy priložený leták s informáciami a vedľajšími účinkami, ktorý nikto nikdy nečíta, okrem mňa? Na tomto letáku boli vedľajšie účinky pekne rozdelené do 3 stĺpcov, ktoré boli označené ako typické pre 1 ženu z 10, potom pre 1 zo 100 a pre 1 z 1 000. Dámy a páni, taká som výnimočná, že z prvého stĺpčeku som mala všetky príznaky. Z druhého polovicu minimálne a z posledného 2 vedľajšie účinky. Nárast a pokles váhy, vyrážky, migrény, nevoľnosť, no vďaka bohu aj zväčšenie prsníkov...a ich precitlivelosť. Náhle zmeny nálady. Sranda je teraz so mnou, čo vám poviem.