Strojček-časovač.

4. května 2015 v 16:22 | Laleh Maro |  Z (môjho) života
Môj život si zo svojej nositeľky robí vyložene srandu. Aj by som verila tomu, že má nastavený strojček-časovač, ktorý pri každej iskierke nádeje zahlási na poplach a divoko sa rozbliká na červeno. Môjmu životu tak jasne naznačuje, že žišiel na nesprávne chodníčky, ktoré sú zarastené a dávno nezmapované a tým sa pekne-krásne vráti do starých koľají depky a plaču. Aby som nebola taká negatívna, musím uznať, že tieto milé omyly, teda vybočenia z vychodenej cestičky, sú natoľko pozitívne a povznášajúce, že mi to dovoľuje prežiť už spomínaný život bez väčšieho sebapoškodzovania. A teda úprimný potlesk, Laleh. Ako sa však hovorí (neviem, či hovorí alebo či sa to viac spieva v pesničke Can you feel my heart? od BMTH, a či to len Strapo tak brutálne zarapoval, že mi to nedokonečna rezonuje v hlave), čím vyššie sa dostaneš, tým hlbšie padneš. Nepríjemná to situácia. Tieto pády bývajú v reálnom živote zastúpené divokým a nekontrolovateľným plačom, sebaľútosťou, odmietaním pomoci, utápanie sa v predstavách najhoršieho života na svete, vytváraním príbehov so strašným koncom, nekomunikatívnosťou, náhlymi zmenami nálad, podráždenosťou či nechuťou. Alebo takto všetko naraz. Aby som sa dostala ku konkrétnemu príbehu, ktorý som prednedávnom zažila a bol tak silný, že som sa prinútila napísať ho na blog, pokračujme teda ďalším odsekom.



Ako správna párty žena som sa pominulé týždne každý piatok, sobotu či dokonca vo štvrtok (ako kedy, nie, že by som oslavovala 3 dni po sebe) oddávala zábave a diskotékam. Ako tomu už tak býva, na akciách takéhoto typu sa ľudia zvyknú zoznamovať alebo dokonca zoznámiť sa druhý krát. Ja som sa tam takto stretla s chalanom, s ktorým som asi rok dozadu bola raz vonku, písali sme si a z ničoho nič sme sa prestali baviť. Keďže naše sympatie ani po celom tom roku nejako výrazne nevyprchali (no dámy, keby ste videli, aký fešák to je ešte len teraz, nečudovali by ste sa mi), rozhodli sme sa vymeniť pár slov, tancov, bozkov a milých sľubov. Všetky sme dodržali. Nauveriteľné. Opäť sme si začali písať, opäť sme zas raz boli vonku. Celá natešená s vyhliadkami na možno kvalitný vzťah som plula dňami s úsmevom na perách, keď tu zrazu? Naivná Laleh zabudla na fungovanie jej života a na strojček, ktorý už dávno hlásil na poplach. No samozrejme, bum! Všetko sa pokazilo. Keďže bol toto vzlet veľmi vysoko, pád bol veľmi ťažký. A bolestivý. Už dlho sa sťažujem, ako zle sa ja chúďatko mám. Pri náznaku šťastia som sa ho chytila tak pevne a slepo, že keď sa ma zbavovalo, vôbec ma nešetrilo. Bola to najdlhšia noc v mojom živote. Revala som, ľutovala som sa a moje myšlienky boli viac než smutné a nebezpečné. Všetko sa zmenilo ránom, kedy som si povedala, že nebudem predsa depkárčiť, veď som fuckin awesome. Deň pauzy a hlavne zmätku, ktorý mi prúdil hlavou, skončil tak rýchlo, ako začal.
Na druhý deň sa mi ozval iný chalan. Pamätala som si ho zo základky, pretože chodil do vedľajšej triedy. Nikdy som ho nijak neriešila, vyzeral milo a v pohode. Aj napriek všetkému, som bola až do tretieho ročníka na strednej škole v tom, že ma všetci na základke nenávidia a len ma ohovárajú. Keď som na všetko zabudla, prišiel on a? Vylial mi srdiečko. Vážne. Vyznal mi lásku. Že ma ľúbi od základnej školy. Že môj úsmev mu vždy vyčaroval úsmev. Že o mne snil, ale bál sa. Hanbil sa. Absolútne ma táto správa dostala a ja som ostala pozerať na monitor, ktorý bol už značne rozmazaný pre slzy v mojich očiach. Trochu od dojatia a trochu od šťastia som sa hrozne rozplakala. A v tom sa ozval chalan z disky... A debatili sme spolu, ako keby sa nebolo nič pokazilo. Ľudia moji, v živote som nebola viac zmätená, než v tom momente. Aby toho nebolo málo, večer toho istého dňa mi vyznal lásku iný kamarát. Vraj som taká divná a iná, až verí tomu, že by som bola ideálna na vzťah. Diky kámo, ale postav sa do rady.
Nie som teda ani šťastná, ani smutná. Vlastne ani neviem, čo by som mala byť, lebo stále neviem, čo sa deje. Ale tento stav sladkej zmätenosti mi úplne vyhovuje. Jedno je však isté, stále som sama a bez chlapa. A možno som si aj uvedomila, že mi je bez chlapa vo vzťahu tak trochu lepšie. Alebo nie je? Bože, povedzte mi to už niekto.

Okrem ľudí, ktorým začalo okolo mňa hrabať a môjho života, ktorému nikdy hrabať neprestalo, začalo hrabať aj môjmu mobilu. Uznávam, že aerodynamický prelet celým schodiskom u nás v škole, čo je asi 10 schodov, nebola aktivita, ktorá by mu mala pridať na činnosti a funkčnosti. Každopádne začal sa správať divne. Viete, tak zmätano. Chce zapadnúť. A on len padá... Jednoducho sa vybil v priebehu 15tich minút. A tak som uznala, že pradvedpodobne potrebuje pauzu rovnako, ako jeho majiteľka. (V podstate platí pravidlo aký pán, tak krám, keďže som takýto aerodynamicky prelet absolvovala aj ja na rovnom chodníku cestou do školy. Človek sa ponáhľa a nemá čas si ani oddýchnuť. Tak som sa trochu vystrela...) Nechala som ho vybitý celý deň a noc. Uvedomujete si, koľko času trávime na telefónoch? Keď som bola vonku s kamarátkou a bez mobilu, nechýbal mi až do chvíle, keď išla na WC. A čo viete robiť v reštaurácií, keď na niekoho čakáte? Vytiahnete mobil. Lenže u mňa sa žiaden mobil nekonal. A tak som tam sedela sama s vlastnými myšlienkami, ktoré sa končili vždy uprostred vety. No predstavte si to! Malá Laleh sediaca sama pri stole, dívajúca sa pred seba vydesená a zmätená. Skoro by to bolo milé, ale nebolo.
Keď som po 24 hodinách zapla môj odpočinutý telefón, bolo zvláštne, ale zároveň úplne očakávané, že ma nikto nezháňal. Žiadna SMSka, žiaden zmeškaný hovor. Tak ďakujem, že na mňa myslíte. Aspoň bol pokoj a nikto mi to nemohol vyčítať!

Vlastne som v poriadku. Počúvam na youtube ranné zvuky prírody a relaxujem. A nalievam sa kávou. A dobrou náladou, ktorú priam vycuciavam z ľudí. A vy? Pochváľte sa mi...

S láskou vaša zmätená Laleh. :-)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Amelie Amelie | Web | 4. května 2015 v 16:46 | Reagovat

Vidím, že se nenudíš a to je dobře. Mají o tebe zájem kluci, to člověku zalichotí... Mobil mám jen na parádu. Nikomu nevolám, občas mrknu na smsky, ale strašně málo a většinou se mi nikdo nedovolá. Drž se, zlatíčko.

2 Little Lu - Malá Dáma Little Lu - Malá Dáma | Web | 5. května 2015 v 14:23 | Reagovat

Ako to robíš, že vyciciavaš  ľudí? :-D Potrebovala by som id niektorých vycucať trochu energie. :D
Mne takýto stav tiež vyhovoval, ale nie dlho. :-D

3 LinDa☮ LinDa☮ | Web | 8. května 2015 v 11:42 | Reagovat

:D :D :D
Keby mi napísal nejaký chalan zo základky, že sa mu už dlho páčim, vedela by som, že je to prank. Ja som si totiž istá, že ma nemajú radi :D
Si na tom teda lepšie.
Ale škoda, že to s tým chalanom z diskotéky, či klubu.. či čo to bolo :) nejak nevyšlo.
Mobil treba niekedy nechať odpočívať. Dobre si urobila :D Tvoj čin plne podporujem a beriem si z neho príklad.

Love you, a maj pekný predĺžený víkend :*

4 Caroline* Caroline* | Web | 10. května 2015 v 19:53 | Reagovat

A víš čím to je, Laleh? Je jaro! Jako vážně, oni se ti kluci na jaře vždycky zblázní a hledají lásku :D. Taky jsem byla jedno jaro takto zmatená, se dvěma jsem randila, další tři mi psali, to ale nebyli ti, o které bych stála... no ale vyklubal se z toho randění můj teď třéletý vztah, 5.5. jsme měli výročí :D, takže to docela funguje. Jsem zvědavá, jak ti to dopadne, každopádně si tu pozornost užívej, oni se pak na podzim zase uloží k zimnímu spánku a nebude nic :D.

5 saorisse saorisse | Web | 18. června 2015 v 19:24 | Reagovat

Sama jsi to napsala - ty jsi nevšední a tak nemůžeš mít obyčejný život. :-D Ale užívej si tý pozornosti chlapů a zároveň nezávislosti. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama