Svojim spôsobom šťastný sadomasochista.

7. dubna 2015 v 12:40 | Laleh Maro |  Téma týždňa
Je to také ľahké. Stačí sa prihlásiť na facebook. Stačí zdvihnúť mobil, vytočiť číslo, napísať SMS. Na to sa vždy niekto chytí, je ich veľa. Chlapov. Je ich kopec. V mojom živote je ich viac, ako by malo byť. Môžem za to snáď? Ľúbim všetkých. A oni ľúbia mňa, je to predsa priamo úmerné. Samota človeka donúti spraviť kopec vecí, ktoré by nikdy v triezvosti nespravil. Nejde vlastne ani o to, kto to je, aké kvality má, čo robí, koľko má rokov. Koho to trápi, keď ide o to, že človek len nechce byť sám? Vybrať si niekoho vhodného je však výzva. Nemôže to byť hocikto. Musí to byť niekto, kto udrží tajomstvo, kto je dôveryhodný a vie sa tváriť, že sa nikdy nič nestalo. Sme predsa kamaráti, tak to je. Tak to vidia všetci. Ale on sa vždy nejaký nájde. Vždy sa nájde niekto, koho chtíč je natoľko vysoký, že sľúbi čokoľvek.
Viete, nie je ťažké si niekoho nájsť, namotať ho. Stačí pár slov. Správny výber viet, náznak flirtu a nenápadne ukázať, prečo som práve ja tá, ktorú by mali chcieť. Muži nie sú nároční, koľko krát stačí to, že som žena. A koľko krát stačí, že som flexibilná. A potom je to už len o zvyku...

Okay, našiel sa. Je úplne ideálny na riešenie samoty. Teraz čo? Ideme k nemu, ideme von...? Budeme v aute? Nie, nejde o sex. Ide čisto len o to, že nemôžem byť sama. A ja som tak strašne sama, že to chce niečo intenzívnejšie ako je rozhovor. Dobre teda, poďme k nemu. Je to zlý nápad?
Je. Lenže posteľ ako letisko je dostačujúci argument ako ma do nej dostať. Aj bez neho, ide o to, že nie som sama zavretá doma. Že som s ním, že je to chlap. A už len to je príjemné. Že si prilahne je bonus. Jasné, je to totálne jasné a pravdepodobné, že ma tam nenechá samú. Rozprávame sa. A ja viem, čo mám povedať. Niečo provokatívne, niečo, čo ho v určitom zmysle nahnevá. Jedna veta. A vtedy si začneme robiť zle, smiať sa, blbnúť ako malé deti, mlátiť sa. Začneme na seba útočiť a všade sa ozýva smiech. Po vojnovom útoku si ľahnem vedľa neho a spokojne sa usmievam. Nie, stále nejde o sex. Ako náznak toho, že boj neskončil mi spod hlavy zmizne náhle a násilne poduška. Sám si to pýtal, je čas na zlobu. Pinkám mu do ucha, pichám do očí (uvedomujem si, ako hrozne to asi vyznieva, ale buďte pokojní, všetko s citom...veď o tie teraz ide), strapatím ho a šteklím. Podušku som vybojovala a so smiechom som si na ňu lahla. Pozrel sa na mňa, zasmial sa, priblížil sa na pár milimetrov odo mňa, ale nepobozkal ma. Zasmial sa. Asi čakal, čo spravím. Či sa uhnem a vynadám mu, že čo robí, alebo či udem spolupracovať a pobozkám ho ja. Ale ja som nespravila nič. Opäť sme len tak ležali vedľa seba. Vtedy som sa k nemu nahla ja na pár milimetrov, ale nepobozkala som ho. Zasmiala som sa, vstala som a išla som prepnúť pesničku. Teda chcela som, ale niečo ma zastavilo. A nebolo to sebazapretie alebo skutočnosť, že vlastne hrá Macklemore, ktorého zbožňujem. Bol to on, stiahol ma k sebe. Až vtedy ma oblapil rukami a vášnivo pobozkal. Ahhhhhhhh. To je ono.
Poddala som sa tak, ako moc som predtým bola sama. Poddala som sa úplne. Jeho ruky najskôr váhavo, ale napokon sebavedomo putovali po celom mojom tele. Vtedy človek nemyslí na nič. Je mu fajn. Nie je sám a nemá v hlave milión myšlienok. Má ju prázdnu, pretože keby rozmýšľal, toto by sa nedialo. Lenže sa to deje. Lebo hlava je prázdna. V mojich rukách impulz rozhodol o ich polohe, ktorá bola mienená trošku nižnie. Ach, ten zadok. Ahhh. Tak to mám rada. Putovali pod jeho tričko, kde sa nachádzalo jeho krásne, hebké, opálené, vypracované telo. Šteklivé telo a tak sa z vášnivej chvíle zas stal boj dvoch malých detí. A zas bol všade smiech. A zas ako z filmu sa boj premenil na bozky. Neozýval sa smiech, ozval sa zvuk kľúčov v zámke. Rodičia. Zoznámenie prebehlo úplne hladko, veď som milé dievča. Zavreli sme sa do izby a čo pokračovalo ďalej nie je nič vhodné.
V jednej chvíli som ho zastavila a pripomenula mu, aký zlý nápad to je. Predsa sa to môže hocikto z partie dozvedieť a tie reči by boli koniec. A tak je to teda tajomstvo? Je. Výborne. To som chcela počuť. Zvrhlo sa to a nie, nejde o sex. Išlo o provokáciu a časté "nie". Hahahah. Je to smiešne. Koľké baby ho chcú, koľké by mi závideli, zatiaľ čo ja mu tu zakazujem. A to len preto, aby sa mal na čo tešiť, aby sme na to nešli prirýchlo... Aj tak som mu dovolila viac, než som čakala.
Po tom všetkom sme unavení vedľa seba ležali. Nahol sa ku mne, pobozkal ma a vrátil sa. Ľahla som si na brucho, hlavu si položila na jeho hruď, on ma rukou hladkal po chrbte a zadku a rozprávali sme sa. Vyčerpaní, v podstate spokojní. Smiali sme sa. A ja som zaútočila. A on zaútočil. Rozmýšľali sme nad tým, čo sa stalo. Nemali sme výčitky, bolo to úplne jasné. Pozreli sme sa na hodiny. Jedenásť? Prosím? Rýchlo to ubehlo. Vraj má 4 zmeškané hovory. Jemu zvonil mobil? Nevadí, bozkávali sme sa ďalej, keď mu opäť zazvonil. On sa len jednoducho zobral a zdvihol mobil. Čo? To bolo drzé. Ale vraj má pre mňa odvoz a nemusím si robiť starosti. Okej, to je fajn. Nemusím si brať taxi. Postavil sa, odišiel do kúpelky a dal sa dokopy. Ja som zatiaľ našla podprsenku a svetrík, ktoré sa stratili počas šaškovania. Nešlo o žiaden sex. Nespali sme spolu. Išlo o intenzitu zážitku. Posledný krát v ten deň sme sa pobozkali a bežali do auta.
Okrem toho, že nám to úplne hneď nevyšlo a v aute okrem šoféra sedel aj kamarát z partie, bolo ešte niečo zle. Veď on to nerieši, jemu je to jedno a je známe, že sme len dobrí kamaráti a preto som bola uňho. Zlý pocit prišiel vtedy, keď naša rozlúčka bola obyčajné "ahoj" medzi dverami auta. Ani len objatie, ani úsmev...ani pohľad. Bez slova som sa stratila v tme, vošla do vchodu, vyviezla sa výťahom domov. Vošla do bytu, zložila sa, zaliezla do kúpelne a hľadela som na seba. Laleh, zas?

Videla som samú seba. Takú na pohľad šťastnú a spokojnú a na druhú stranu strašne prázdnu. Samota sa prehĺbila v poslednom bozku a prišli výčitky. Prečo toto vždy spravím? Prečo si myslím, že mi pomôže spoločnosť nejakého chlapa? Len ma to viac ničí. Mučenie povolené? V podstate áno. Aspoň nachvíľu ma neubíja samota, aspoň sa trochu smejem a svojim spôsobom som šťastná. Síce sa takto len mučím a trápim, pretože toto nie je to, čo hľadám. Ja predsa hľadám chlapa na celý život. Nie chlapa, ktorý ma spraví šťastnou len na pár hodín. Okej, uznávam...na sériu večerov skladajúcich sa z rovnakých častí, len v inom poradí. Tiež ma trápi to, že viem, že toto nie je asi najsprávnejšia vec na svete. Nie je to nič zvláštne a takto funguje kopec ľudí. Sme mladí, treba si užívať. Na záväzky sme primladí. A teraz je čas robiť chyby, ale... Sama v sebe si takéto niečo vždy trochu vyčítam. A aj napriek tomu to spravím vždy, keď som sama a cítim sa osamelá. Ale pomôž si ako vieš.
Každý má nejaké temné tajomstvo a pokým toto nevie nikto, tak je všetko v poriadku.
Každý sa trošku svojim spôsobom mučí.
Sme veru nehumánni, my ľudia.

Vaša Laleh. :-)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Melly Melly | Web | 7. dubna 2015 v 17:36 | Reagovat

Rozumím a zároveň nerozumím tomu, co děláš. Snad najdeš společnost osoby, která tě bude činit šťastnější plněji, dlouhodoběji...

2 mysteriouswolf mysteriouswolf | Web | 7. dubna 2015 v 18:02 | Reagovat

Já zastávám názor,  že ten pravý přijde,  až je ten správný čas. Jaký s ním  bude další život, už nejspíš  závisí na souhře názorů, štěstí a získávání zkušeností. No, aspoň u mě to zafungovalo (klepu to na dřevo). Před tím procházíme fázemi "pokusů" a omylů. Každý asi jinak. Byly časy, kdy jsem se obávala, že pro muže budu  celoživotně jen dobrá kamarádka. Hodně se jich tak ke mně chovalo. A když jsem to vzdala, přišlo "to".

3 Little Lu - Malá Dáma Little Lu - Malá Dáma | Web | 7. dubna 2015 v 21:20 | Reagovat

Celkom chápem o čom píšeš. Ja som prešla niečím podobným. Rozišla som sa s bývalým a polroka som bola sama. A pravdaže hneď po rozchode sa objavil chalan, s ktorým som ale nechodila. Tak ako píšeš, že občas   si sa akoby dostala z tej samoty, ja som to v podstate asi tiež tak riešila, ale ja som si neuvodemovala tú samotu, ja som si skôr užívala to, že som slobodná. (keďže som dlho bola vo vzťahoch).
Stretávali sme sa, väčšinou som raz za týždeň uňho prespala a potom sme sa zase týždeň nevideli. (s tým rozdielom, že my sme asi dvakrát spolu aj spali (ale nič vážne :D))... boli sme niečo ako kamaráti s výhodami, ale nie úplne.
No a potom keď sme to začali aj nejako riešiť, že čo vlastne sme či len kamaráti alebo niečo viac, že či teda budeme spolu alebo nie..a bolo to také.. aj áno aj nie, raz nechcel on, potom zasa ja.. boli sme viac ako kamoši, ale menej ako pár. A práve keď sme to ako tak začali riešiť, tak sa objavil jeden chalan, s ktorým som sa dala dokopy a som s ním doteraz. Tak asi to bol dôvod, prečo to nevyšlo nám dvom s tým prvým chlapcom. Práve preto, aby mi to vyšlo s týmto druhým. :)

Ale ináč pekne napísané, už som čakala kedy sa to stane. :D :D

4 Vivi Vivi | Web | 9. dubna 2015 v 15:08 | Reagovat

Keď som bola ešte taká "rozlietaná" a behaala za chlapcami, tiež som to robila. A potom ked som prišla domov, cítila som sa ako prázdna schránka a netuším prečo.
Inak spoločnosť nejakého chlapca ti može pomôcť a ak vieš že máš s tým problém tak sním chod niekam na večeru, kávu a nie k nemu:)
Ale ak ti to teda nevaíd, je to v pohodE:) Ved možno z toho niečo bude, prečo nie? :)

5 LinDa☮ LinDa☮ | Web | 15. dubna 2015 v 20:40 | Reagovat

Píšeš tak úžasne.
Vždy z tvojich článkov cítim emócie a kúsok z teba....a vždy viem ako ten člábok myslíš (aspoň myslím, že viem.. cca.)
Ja takéto skúsenosti ešte nemám. Asi sa len príliš bojim chalanov, teda vlaste som ešte nenašla toho pravého na tieto veci.
No zastávam ten istý názor - chcem chlapa na celý život. A viem, že mi bude trvať dlho kým ho nájdem (možno ho nenájdem, ale s tým sa nechcem stotožniť), no hlavne, že budem šťastná a spokojná.. a mať niekoho, kto ma bude úprimne milovať naveky.
S týmto monológom ako vystrihnutým z romantického seriálu sa dnes lúčim a idem sa vrhnúť na učenie.

Prajem úspešný zvyšok týždňa :)

6 stuprum stuprum | Web | 25. dubna 2015 v 14:38 | Reagovat

Lepší si dělat starosti než nedělat. :)

7 Caroline* Caroline* | Web | 30. dubna 2015 v 17:41 | Reagovat

Píšeš vážně skvěle, měla bys psát knihy. Jsem asi strašně divná, ale nevím jaké to je, nikdy jsem nic takového nedělala, na nejvýš jsem s klukama chodila ven a tak trochu randila, ale jinak znám jen vážné vztahy a vlastně mám ráda i tu samotu. Když jsem byla sama, tak jsem se necítila prázdná, cítila jsem se sama sebou a i když mám už tříletý vztah s přítelem, tak často potřebuju být sama, nejraději mám noc kdy všichni už spí a já jediná bdím a čtu, píšu, něco vyrábím, prostě se věnuju svým koníčkům nebo sobě...... já vím, sobecké, mám tolik lidí kolem sebe, které mám ráda a chci se jim věnovat, ale kolikrát bych radši byla sama se sebou... takže možná je daleko logičtější co děláš ty, protože já jsem totálně divná :D

8 Amelie Amelie | Web | 4. května 2015 v 16:52 | Reagovat

Takové správně trhlé:) Já si vzala prvního, který se namanul a bylo to špatně...Tobě přeji štastné hledání.

9 Amelie Amelie | Web | 4. května 2015 v 16:52 | Reagovat

Takové správně trhlé:) Já si vzala prvního, který se namanul a bylo to špatně...Tobě přeji štastné hledání.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama