We are better, than we think.

22. března 2015 v 15:56 | Laleh Maro |  Z (môjho) života
V poslednej dobe, počas nečinnosti na blogu, som sa jednoducho snažila dať dokopy. Už pol roka neviem žiť sama so sebou. Bola som som nespokojná so všetkým, čo som spravila, všetky moje myšlienky sa točili okolo toho, aká som neschopná. Bäm, Laleh zabudla, ako sa žije. Strašne som sa porovnávala s inými. Kamošky boli jednoducho príliš krásne na to, aby som s nimi išla von, felaz boli v spoločnosti príliš obľúbení na to, aby som im kazila spoločenské postavenie. Pre nikoho som nebola dostatočne dobrá. Lenže tento názor rezonoval len v jednej hlave. Len v mojej. Iba ja som si totižto myslela, že nie som pre nikoho dostatočne dobrá. Nikto iný si to nemyslel. Prečo sa sakra tak podceňujem?
Poslednou dobou sa to zepšilo. Uvedomila som si, že to nie je pravda. Nie vďaka mne. Vďaka kamarátom, na ktorých som vždy strašne nadávala. Nikdy som neuznala, že môžu spraviť niečo dobre. Videla som v nich to, čo bolo vo mne. Ach, aké hlúpe! Ďakujem ti, ty...ktorý si mi povedal, že mojou najhoršou vlastnosťou je tvrdohlavosť. A že okrem toho si myslíš, že som krásna a inteligentná. Len vďaka tebe mi vtedy kvapla slza signalizujúca jeden odchádzajúci komplex. A musím poďakovať aj tomu, kto mi vysvetlil, prečo ma ludia nemajú radi. Vždy som bola v tom, že je to mojou divnosťou. Na jednu stranu áno, niektorí ma nikdy nepochopia. Ale to neznamená, že ma nemajú radi. Je to proste tým, že neberiem ohľad na to, či pohyb, mimika alebo spôsob, akým niečo poviem ostatní nebudú vnímať ako urážku. Sťažujem sa, že ma nechápu...a ja neberiem ich na vedomie. A môžem ďalej nadávať.
Zistila som, že je naozaj pravda, že na zlé veci by sa malo zabúdať a potom bude v mojom živote viac tolerancie, po ktorej túžim. Začala som tolerovať človeka. Ale teraz už naozaj, teda nie jeho dobré vlastnosti, ale hlavne chyby, ktoré spravil. A dokážem ich ostatným odpúšťať viac, než sama sebe. Naozaj. Nedokážem si odpustiť hlúposť, ktorú dotyčný zabudne za 2 minúty a ja si za to týždeň nadávam. A pri tom je všetko v poriadku a jediný, kto vytvára problémy som ja sama a je to úplne zbytočné. Laleh, veď sa so sebou už vyrovnaj...
Vyrovnávam. Až teraz, keď mám 18 (inak áno, už som slečna dospelá, yay!). Až teraz som si dokázala priznať moju najväčšiu chybu. Nie je to to, že som divná, že nemám postavu, akú by som chcela. Je to v tom, že potrebujem byť vo všetkom najlepšia. Žiadne ospravedlnenia. Najlepšie známky, najkrajšie vlasy, najviac top nechty a líčenie, najviac inteligentných kníh, ktoré som prečítala. Je to odo mňa tak neprirodzené. A potom sa čudujem, že ma ludia neberú takú, aká som, keď ani nevedia, kde je pravda.
Pýtam sa znovu, prečo sa tak podceňujem? Pretože som k tomu nútená. Koľko testov som našla na internete, kde je otázkou, či sa napríklad správam na svoj vek. A vždy mi vyšlo, že nie. Nesprávam. Nesprávam sa na 18. Správam sa na 28. Okay. V koho svete je to takto? V svete toho, kto tvoril test? Nejaký podobne zakomplexovaný človek ako ja? Nope. Správam sa na svoj vek. Prečo by som ja mala byť vadná? Prečo by sa ostatní 18roční nemohli so mnou správať na 28? Ja som v poriadku, správam sa presne tak, ako by som sa mala. Neviem, prečo sa všetci stále porovnávame. Stále nám je podsúvaná stupnica, kde si môžeš zmerať, či si priemerní ako ostatní, alebo si úplne mimo v smere, v ktorom to je už nesprávne. Ak sa teda správam staršie, som nadpriemerná. Well done, Laleh. A ak sa niekto správa mladšie, než aký má vek, keď sa na tú stupnicu pozrie hore nohami, tak je tiež nadpriemerný. Je to subjektívne a závisí to od uhla pohľadu, presne ako tvorenie takýchto testov.


Jedna vec je a vždy bola pre mňa typická. Opakujem ľuďom, že majú byť sami sebou. Nemajú sa báť byť trošku inými a divnými, nemajú sa nútiť byť iní. Vždy v nich vidím to dobré, stále im to opakujem a oni tomu veria. A je správne, že tomu veria, lebo to, čo im hovorím je 100% pravda. A teraz prichádza časť, kde sama seba podkopávam, ja sama tomu neverím. Nerobím to, čo im hovorím. Až teraz, keď som sa po 3 rokoch zoznámila s človekom, s ktorým sme sa na seba celé tie roky len usmievali, až on to, čo som mu povedala vzal za svoje, žije to a sám mi to stále pripomína. Kedysi ma pri názore, ktorý som mu povedala a síce, že je divný a že sa mi to páči, presviedčal, že divný rozhodne nie je, že je ako iní. Trvala som vždy na svojom. A teraz on je ten, čo o nás vraví, že sme divní a on je ten, čo sa oblieka trošku inak, než ostatní. A mňa to úplne motivuje a získavam z toho pocit neskutočného zadosťučinenia, že to, čo robím, má zmysel. A robím to dobre. Dostávam od neho úplne iný prístup, ako má ku všetkým a viete, čo to znamená? Že to, že som iná, že som čudná a nikdy som neuhla od svojho, aby všetci boli sami sebou, je správna voľba. Že aj napriek všetkému som aj ja vždy bola sama sebou. Jediný, kto to videl stále temne som bola ja. Ostatní mi nenápadne, ale prirodzene stále dávali signály, že som v poriadku. Že nie som natoľko neschopne čudná, ako si myslím. A že oni si myslia veľa dobrých vecí o mne. Nepovedia to priamo, nepovedia to nahlas, ale je to jednoducho tak. Jediná vec, ktorú môžem spraviť je, že tomu budem veriť.

Zlatíčka. Ak sa zrovna nemáte dobre. Ak si myslíte, že ste neschopní, že niečo robíte zle, pouvažujte. Kto vám to povedal? Kto? Neboli ste to náhodou len vy? Nie je to len veľký čierny oblak vo vašom výhľade do zrkadla? Ja vám môžem zaručiť, že to nie je pravda. Nemáte triezvy a ani objektívny názor na eba samého. Zaručujem vám, že ste skvelí. A viem, že to nikto nepovie nahlas, ale ja áno; ĎAKUJEM za to, čo robíte, ďakujem, že ste sami sebou, lebo ste neskutočne dôležitý a to nie len pre mňa, ale pre mnohých ľudí. Nie len v tomto momente, ale v budúcnosti a minulosti rovnako ako v prítomnosti. Možno ani neviete koľkým ste pomohli úsmevom na ulici, článkami, milým slovom alebo hocičím, čo vy považujete za úplne nič. Nemeňte sa, prosím. Ste lepší, ako si myslíte.

Viem, že už článok sám o sebe je dosť dlhý a zožral vám asi kopec času, ak ste ho čítali celý, ale mám tu pre vás jedno veľmi dôležité video, kto mne osobne strašne pomohlo preniesť sa cez svoju situáciu a prinieslo mi trochu viac nádeje, ktorú som potrebovala. Necelých 10 minút vám zaručene vylepší deň.


Ak potrebujete s niečim pomôcť, potrebujete niekomu povedať svoj príbeh alebo sa len trošku posťažovať či sa porozprávať, určite neváhajte, napíšte mi to všetko dolu do komentárov alebo napíšte e-mail na laleh.maro@azet.sk. Všekto si prečítam, na všetko sa budem snažiť odpovedať. :-)

S láskou Vaša Laleh. :-)
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Amelie Amelie | Web | 22. března 2015 v 16:30 | Reagovat

Jsem ráda, že jsi se zase ozvala, už jsi mi chyběla. Ano, největším nepřítelem jsem většinou my sami sobě. Ale věř, že tohle patří i k věku a někdo to nepochopí nikdy, takže ty jsi na to přišla ještě relativně brzy:-) I já jsem se vždy chovala "na starší věk", ale neberu to jako mínus, jsem na to pyšná. Buď sama sebou, jsi dokonalá, úžasná, jedinečná a obdivuhodná! A opožděně všechno nejlepší k narozeninám. Co jsi dostala?

2 Melly Melly | Web | 22. března 2015 v 18:35 | Reagovat

Krásný článek!:) Zní to tak, že se ti už povedlo dát se do kupy, za což jsem moc ráda:) A myslím, že všichni jsme nějakým způsobem divní, jen někteří prostě méně navenek vybočují :P

3 Vivi Vivi | 24. března 2015 v 12:32 | Reagovat

Bože som tak rada že si späť. Tvoje články mi vždy priniesli do života niečo nové, vždy si pri nich uvedomím pár vecí. Píšeš krásne úvahy a máš uplnu pravdu že najviac kto nás kritizuje sme my sami. Musíme sa so sebou vyrovnať inak to v živote pôjde velmi ťažko. Aj ja na tom pracujem. A veľmi ma teší že tebe sa to vcelku podarilo a ten divný pár nech vydrží čo najdlhšie:)))))

4 Caroline* Caroline* | Web | 26. března 2015 v 22:01 | Reagovat

Jsem ráda, že jsi zase zpět! ♥ Vůbec jsem nevěděla, že o sobě přemýšlíš tak negativně :(, ale jsem ráda, že teď už vše vidíš jasně a článek je krásný a s pořádným happy endem! :) Jsi úžasný člověk, asi bych ti to měla vždy pro jistotu připomenout :P

5 Narween Black Narween Black | E-mail | Web | 28. března 2015 v 10:51 | Reagovat

Návrat vo veľkom štýle normálne... Super článok, zlatko! :3
Čo iné ti napísať než to, že máš opäť raz pravdu a že ja som na tom so všetkým tým podceňovaním sa a komplexmi podobne? Ale ono sa na tom pomaly pracuje a raz to bude všetko v poriadku :)

6 LinDa☮ LinDa☮ | Web | 28. března 2015 v 13:32 | Reagovat

Som rada, že si spääääť :)
Ani nevieš, ako veľmi mi takýmito článkami pomáhaš.
Pomáhaš mi nájsť moje stratené sebavedomie, ktoré som vlastne nikdy nemala, ale ja ho raz nájdem :D
Si sama sebou, si úžasná :D

7 Laleh Maro Laleh Maro | E-mail | Web | 28. března 2015 v 17:06 | Reagovat

[1]:

[2]:

[3]:

[4]:

[5]:

[6]:
Oh, ľudkovia moji, zabudla som na to, prečo som tak milovala blogovanie. Kvôli vám, ste tak skvelí, až mi slzička kvapla, musím sa priznať. Ďakujem vám moc! Veľmi vás mám rada! :-)

8 Little Lu - Malá Dáma Little Lu - Malá Dáma | Web | 3. dubna 2015 v 19:02 | Reagovat

Fuha, už sa mi dávno nestalo, že by som sa dostala niekam na blog a hneď sa takto začítala. Fakt super článok, po ktorom sa človek zamyslí. Aspoň podľa mňa. V tom závere som mala pocit, ako keby si písala o mne. :D A možno sa tiež nesprávam na svoj vek a ostaní si myslia, že som čudná... ale nie som. Ja rozmýšľam už asi len trochu inak ako oni a musím aj žiť trochu inak ako oni. Len škoda, že práve oni to nevedia pochopiť, a vždy sa o sebe dozviem že som čudná. Ale čo už. Mne je takto dobre a čo si myslia ostatní, by mi malo byť ukradnuté. I keď sa nad tým dosť dlho trápim, nemám rada keď ma niekto kritizuje, za to aká som. Som taká, aká som.. a ja to nezmením. Raz som sa o to pokúšala, ale aj tak som sa vrátila tam, kde som začala. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama