Březen 2015

YOLO.

28. března 2015 v 17:41 | Laleh Maro |  Téma týždňa
Cez leto som sa spoznala s partiou skvelých ľudí. Priznávam sa, bola to partia mužského pohlavia, ale nepomôžem si. Aby som hneď takto z prudka začala a venovala sa téme, ich hlavným motom vždy bolo, že nie je nič dôležitejšie ako prítomný okamih. Znie to tak sentimentálne a romanticky, že by ma na to možno nejaký chalan zbalil (nie, srandím, to je moc lacná fráza, ale chápete), až by tomu jeden uveril. Vždy sa oháňali tým, že nebudú myslieť na budúcnosť, pretože je to zbytočné. Predsa ju nezmenia. Preto robia všetko, aby si užili prítomný okamih. Och, aké skvelé by len bolo, keby to takto funguje, nie?

We are better, than we think.

22. března 2015 v 15:56 | Laleh Maro |  Z (môjho) života
V poslednej dobe, počas nečinnosti na blogu, som sa jednoducho snažila dať dokopy. Už pol roka neviem žiť sama so sebou. Bola som som nespokojná so všetkým, čo som spravila, všetky moje myšlienky sa točili okolo toho, aká som neschopná. Bäm, Laleh zabudla, ako sa žije. Strašne som sa porovnávala s inými. Kamošky boli jednoducho príliš krásne na to, aby som s nimi išla von, felaz boli v spoločnosti príliš obľúbení na to, aby som im kazila spoločenské postavenie. Pre nikoho som nebola dostatočne dobrá. Lenže tento názor rezonoval len v jednej hlave. Len v mojej. Iba ja som si totižto myslela, že nie som pre nikoho dostatočne dobrá. Nikto iný si to nemyslel. Prečo sa sakra tak podceňujem?
Poslednou dobou sa to zepšilo. Uvedomila som si, že to nie je pravda. Nie vďaka mne. Vďaka kamarátom, na ktorých som vždy strašne nadávala. Nikdy som neuznala, že môžu spraviť niečo dobre. Videla som v nich to, čo bolo vo mne. Ach, aké hlúpe! Ďakujem ti, ty...ktorý si mi povedal, že mojou najhoršou vlastnosťou je tvrdohlavosť. A že okrem toho si myslíš, že som krásna a inteligentná. Len vďaka tebe mi vtedy kvapla slza signalizujúca jeden odchádzajúci komplex. A musím poďakovať aj tomu, kto mi vysvetlil, prečo ma ludia nemajú radi. Vždy som bola v tom, že je to mojou divnosťou. Na jednu stranu áno, niektorí ma nikdy nepochopia. Ale to neznamená, že ma nemajú radi. Je to proste tým, že neberiem ohľad na to, či pohyb, mimika alebo spôsob, akým niečo poviem ostatní nebudú vnímať ako urážku. Sťažujem sa, že ma nechápu...a ja neberiem ich na vedomie. A môžem ďalej nadávať.
Zistila som, že je naozaj pravda, že na zlé veci by sa malo zabúdať a potom bude v mojom živote viac tolerancie, po ktorej túžim. Začala som tolerovať človeka. Ale teraz už naozaj, teda nie jeho dobré vlastnosti, ale hlavne chyby, ktoré spravil. A dokážem ich ostatným odpúšťať viac, než sama sebe. Naozaj. Nedokážem si odpustiť hlúposť, ktorú dotyčný zabudne za 2 minúty a ja si za to týždeň nadávam. A pri tom je všetko v poriadku a jediný, kto vytvára problémy som ja sama a je to úplne zbytočné. Laleh, veď sa so sebou už vyrovnaj...
Vyrovnávam. Až teraz, keď mám 18 (inak áno, už som slečna dospelá, yay!). Až teraz som si dokázala priznať moju najväčšiu chybu. Nie je to to, že som divná, že nemám postavu, akú by som chcela. Je to v tom, že potrebujem byť vo všetkom najlepšia. Žiadne ospravedlnenia. Najlepšie známky, najkrajšie vlasy, najviac top nechty a líčenie, najviac inteligentných kníh, ktoré som prečítala. Je to odo mňa tak neprirodzené. A potom sa čudujem, že ma ludia neberú takú, aká som, keď ani nevedia, kde je pravda.
Pýtam sa znovu, prečo sa tak podceňujem? Pretože som k tomu nútená. Koľko testov som našla na internete, kde je otázkou, či sa napríklad správam na svoj vek. A vždy mi vyšlo, že nie. Nesprávam. Nesprávam sa na 18. Správam sa na 28. Okay. V koho svete je to takto? V svete toho, kto tvoril test? Nejaký podobne zakomplexovaný človek ako ja? Nope. Správam sa na svoj vek. Prečo by som ja mala byť vadná? Prečo by sa ostatní 18roční nemohli so mnou správať na 28? Ja som v poriadku, správam sa presne tak, ako by som sa mala. Neviem, prečo sa všetci stále porovnávame. Stále nám je podsúvaná stupnica, kde si môžeš zmerať, či si priemerní ako ostatní, alebo si úplne mimo v smere, v ktorom to je už nesprávne. Ak sa teda správam staršie, som nadpriemerná. Well done, Laleh. A ak sa niekto správa mladšie, než aký má vek, keď sa na tú stupnicu pozrie hore nohami, tak je tiež nadpriemerný. Je to subjektívne a závisí to od uhla pohľadu, presne ako tvorenie takýchto testov.