Zaslúžiš si.

21. ledna 2015 v 21:25 | Laleh Maro |  Z (môjho) života
Nie je žiadnym tajomstvom, že ma vždy potešia nové veci. V podstate mi je aj jedno aké, k akej príležitosti, v akej cene, vždy to je také potešenie v tom zhone a strese, v ktorom bežne žijem. Aj keď som spomenula príležitosti, kludne som to mohla vynechať. Viete, ako správny alkoholik, čo si vždy nájde niečo, čo treba zapiť, tak aj ja si vždy nájdem dôvod, prečo sa niečim potešiť. A v podstate by ich človek aj hladať mal...
Neviem ako vyzerá bežný deň, bežného človeka, lebo môj život a svet je úplne mimo. Ale myslím si, že každý má cez deň veľa namáhavých chvíľ, kedy zo seba ťaží maximum. Môj deň znamená ráno vstať, namalovať sa a prvým úspechom je, že niečo zjem. Ráno, viete ako. Ďalším obrovským úspechom je, keď sa dokážem udržať a nezhúkať všetkých ludí, ktorí sa ocitnú v neprimeranej vzdialenosti, či sa dokonca opovážia na mňa prehovoriť, o ceste autobusom, ktorá ma stresuje ai nehovorím. V škole presedieť na predmetoch 7 hodín každý deň, kedy sa všetci spoliehajú na mňa, že problémy pomimo predsa vyriešim ja. A prax? Ľudia moji, je to síce jedno skvelé miesto, kde ma baví chodiť, ale na psychiku je to nálož, ktorá zrejme neprislúcha 17 ročnej dievčine. Navyše, keď si klientka rozreže prst cez necht na 3 stehy. Keď z krvi odpadávam. Počas dňa sa stretávam s ľuďmi, ktorých nedokážem vystáť a s mnohými pohľadmi na môj čudný módny (ak to tak smiem nazvať) štýl. Niekedy to vyžaduje nadľudské výkony, hlavne, keď pomyslím, že najbližšia káva ma čaká až o 16:00 a neskôr, keď prídem domov. (Bola by aj skôr, ale chápete, zísť schody, prejsť na druhú budovu, kúpiť si kávu, prejsť s ňou opäť hore po schodoch...nie vždy na to mám.) Niekedy je ozaj odivuhodné prežiť deň od momentu, kedy vstaneme po moment, kedy sa zas vrátime do bezpečia našich postelí. Čiže spochybňovať tu nejaké psychické či fyzické napätie či vyčerpanie je úplne nevhodné.
Za deň spravíme viac, než si uvedomujeme. Preto je podľa mňa totálne vhodné, ba dokonca nutné, odmeniť sa za to nejakou maličkosťou. Ľudia, robte si radosť!



Ja si často pri viac vypätých dňoch rada doprajem niečo malé milé...alebo teda aj väčšie milé, alebo to môže byť vlastne aj sexi. No v podstate sa odmením hocičím, lebo ja som človek nenáročný, viete...

Oh, každý, kto ma lepšie pozná vie, že som totálny úchylák na rúže. V podstate je nemožné, aby som po vkročení do drogérie odišla naprázdno. A obvykle je úlovkom rúž. Vľavo matný črevený rú od Maybelline som síce dostala od tatinka, ale tak nepriamo som mu naznačila, že by som si ho predsa zaslúžila. Druhý však je iná káva. Na obrázku to možno nie je vidno, ale je to Rimmel Kate Moss odtieň 107, čo je nádherná bordová až takmer vínová farba. Stál (pre mňa) hriešnych 5 eur (na rúž, no chápete), ale dva krát som ho tam nechala a tretí krát už putoval so mnou. A doteraz sa z toho teším, čiže dobrá investícia. A je matný. Tiež.

Musím sa priznať, že toto boli darčeky skôr na Vianoce. Aby som bola presná; Mayské proroctvo 1 a 2 + Xenezis som vlastne kúpila ja ako darček tatčovi s tým, že aj mne sa páčia dosť, čiže si ich rozhodne prečítam. Digitálnu pevnosť a 1984 som si na trvalo vypožičala od brata. A nakoniec Anafabetka, ktorá vedela počítať. To som plne dostala. A čítam ju momentálne teraz. A musím povedať, že je super a tiež mi robí stále radosť.

Nemohla som začať oblečenie iným kúskom, ako je práve tento. Nielen kvôli tomu, že ho mám (v podstate...z jednej stránky) najdlhšie, ale hlavne kvôli ceste, ako som sa k nemu dostala. V jedno ráno som si ho všimla vo výklade nášho sekáču. Och, tá farba, tvar, oversize veľkosť. Ale keďže som zo školy išla vo veľkých kŕčoch a bolesiach (a v aute, čiže úplne inou cestou) nemala som šancu sa tam zastaviť. No a na druhý deň som sa odmenila za statočnosť, že som bolesti prežila. Keď som sa spýtala na cenu, predavačka zobrala sveter, pozrela na cenu, ktorá bola vtedy niečo cez 4 eurá, čo už vtedy bolo super, ale oznámila mi, že dnes sú 70% zľavy a z hlavy (rýmovačka) vypočítala (ako spomínaná Analfabetka) cenu 1 euro a 47 centov. A viete ako mi zvrazňuje oči? A viete ako ma to potešilo?!

Jedného náročného dňa v škole sme si spravili miesto sociológie a sociálno-právnej ochrany výlet na miestne trhy. Samozrejme ma trošku viac uchvátili zľavy v Terranove. No a keďže o dva dni bola diskotéka a nechcela som ísť ako šúcha, kúpila som si dva krásne topíky. Jeden stál 4 eurá a druhý 3. Môže byť niečo lepšie?

Keď sme s bratom raz zas behali spolu po obchodoch, znovuobjavila som toto krásne sačko-křivák. Už dávnejšie som ho mala vyhliadnuté, lenže stálo 28 eur a dovidenia, to by som za to ozaj nedala. Teraz stálo len 20, čo som s ťažkých srdcom v mene absolútnej krásoty bola ochotná obetovať. A asi to tak karma zariadila, stálo len asi 16. A doteraz som v ňom mega prísna a cítim sa v ňom na svoj vek, teda takmer na 18! (Prepáčte za strašnú fotku.)

Sekciu oblečenia musím ukončiť asi najvtipnejším príbehom, akým som sa k oblečeniu kedy dostala. Poznáte také tie veci, čo vám mama odloží ako malým deckám, aby ste do toho dorástli? Prosím pekne, po zhruba 12tich rokoch (čiže vlastne tento kúsok mám technicky najdlhšie) som konečne dorástla. Nuž, zo všetkých vecí, ktoré som v skrini objavila, len do tohto. Ale nakoľko je ten svetrík totálne rozkošný a pochybujem, že niekto taký ešte má, rozhodla som sa ho hrdo nosiť. A počuť len samú chválu.

Áno, to by som ani nebola ja, keby sa tu neobjavili nejaké topánočky. Nie, že by som nutne nejaké potrebovala (pri počte nad 30 párov sa to ani neodvážim povedať nahlas), ale naskytla sa príležitosť, ako prísť k novým topánkam. A teda prisľúbila som zúfalému kamarátovi, že mu pôjdem ako partnerka na stužkovú. Tieto topánky som mala vyhliadnuté už dlhšie, hneď ako sa naskytla príležitosť, bežala som po ne. Doslova. Bežala. Cez veľkú prestávku. Teraz, keď mám niekedy smutný deň, prídem domov, obujem si ich, trošku sa v nich poprechádzam a cítim sa pekná. A to je príjemná vec.

Hah, človek si hľadá slušné topánočky na podpätku a zoženie toto. Bagandže. A nelacné. Ale krásne a hipsterské. A pohodlné, ach bože, ako ja tieto boty ľúbim...

Jéj, keď človek predsalen poctivo hľadá, tak nájde! Našla som slušivé topánočky na podpätku presne podľa mojich predstáv. Po víkende plného učenia ma mamča zobrala na nákupy. Najviac času sme strávili hľadaním a skúšaním topánok a keďže mali zľavu 2+1 zadarmo, akciu sme využili a obe sme spokojné išli domov. Znepokojujúce však je, že všetky troje topánky, ktoré tu sú majú veľkosť 36. To znamená, že sa zmenšujem...

Ľudia! Nehľadajte pompézne dôvody, prečo si dovoliť niečo viac a nevyčítajte si, ak si dovolíte niečo viac, aj keď máte pocit, že si to nezaslúžite. Lebo zaslúžite. Za každé povzbudivé objatie, za každý prebojovaný deň, za maličkosti, ktoré vám prídu ako bežné veci...ľudia to cenia, ale potichu. Odmente sa, zaslúžite si to, to vám zaručujem. Nemusí to byť zrovna nový pár topánok či nábor kníh. Zjedzte trebárs celú čokoládu alebo si spravte jeden deň celý pre seba. Verte mi, že vám to veľa pomôže...

S láskou Vaša Laleh. :-)
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Melly Melly | Web | 22. ledna 2015 v 18:15 | Reagovat

Téda, to je hrozná spousta věcí:D Ale líbí se mi, že každý má svůj příběh:) Ale je pravda, že lidi by si měli dělat radost, ať jim k tomu pomáhá cokoliv:)

2 Amelie Amelie | Web | 23. ledna 2015 v 20:53 | Reagovat

Nádherný článeček. Ano, člověk si má dělat radost..a tvé dárečky jsou krásné. Přeji hodně radosti z nich i hodně podobných pozitivních článků. Analfabetku mám ráda.

3 steel32 steel32 | Web | 24. ledna 2015 v 13:16 | Reagovat

kdo by neměl rád nový věci žejo :DD
hlavně je potřebuješ, asi bych to nepřežila na tvym místě a všechny bych nakopala doprdele nebo se psychicky zhroutila na místě :D
ale ty rtěnky jsou fakt úžasný :O

4 Simix Simix | Web | 24. ledna 2015 v 16:59 | Reagovat

Ty předposlední boty jsou hezké :)
Ten modrý svetřík a ty topíky jsou boží :)

5 LinDa☮ LinDa☮ | Web | 24. ledna 2015 v 19:45 | Reagovat

Kráásny článok :) Myslím, že po jeho prečítaní si pôjdu všetci niečo kúpiť. Aj ja by som mala. Minule som videla.. tiež v sekáči takú krásnu rifľovú bundu za 12 a nechala som ju tam. No som normálna ? -_- Nabudúce tam už určite nebude.
Inak všetky tri topánky sú krásne. Milujem hipsterské bagandže a aj tie posledné. Tie ružové by u mňa mohli byť, ale rozhodne v inej farbe :D

Inak, knihy tiež paráda. O väčšine som počula, a prídu mi veĺmi zaujímavé. Už len čakám, kedy sa zjavia v našej knižnici :D Lebo nonstop sú požičané.
A ten svetrík do ktorého si dorástla, no ten je perfektný.
Asi máš viac podobný štýl ako ja, ako som si myslela ;)

6 Vivi Vivi | Web | 26. ledna 2015 v 15:30 | Reagovat

Mne sa najviac zo všetkého páči to sačko a tie "bagandže" . No a tne svetrík ktorý ti mamina odložila je strašne rozkošný :33
SVetrík zo sekáča je užasný a ešte k tomu tá cena. Velmi sa mi páči tá farba :))
Máš nejake krízové obdobie, aj ja. Ale my to zvládneme...máš pravdu treba sa odmeniť :)

7 Caroline* Caroline* | Web | 29. ledna 2015 v 1:07 | Reagovat

Tím začátkem jsi mi úplně připomněla mé zátěžové dny poslední doby :D Nevyspím se, ráno vstanu, jedu na zkoušku, vyučující podrážděná a nasraná, ještě si postěžuje jak nerada zkouší ráno (proč tedy vypisuje ranní termíny? ehm), po nezvládnuté zkoušce hned jedu do práce, snažím se usmívat, být nad věcí, to je přece v pohodě že se mi už od prosince všechno kupí a nezvládám a přibyde mi další oprava... v práci mě tříletý kluk počůrá, takže se musím smířit s tím, že budu až do večera v počůraných kalhotech s bandou děcek... o půl desáté dojedu domů, vyčerpaná, brácha s maminou po mně opět něco chtějí - jednou v životě řeknu ne, protože nezvládám, což je ten největší zločin, je mou povinností všem se vším pomáhat i kdyby šlo o kraviny, se kterými můžou počkat... Pak už se opravdu nezvládnu usmívat a brát to s humorem.
Krásné věci sis pořídila! Ten svetřík ♥ a botky ♥ už jsem si dělala seznam knížek, které si pořídím jestli to debilní období přežiju, tak uvidíme :D Souhlasím s tím, že si musíme dělat radost a k tomu se vždy nějaký důvod najde :)  Bohužel mě to čeká fakt za dlouho...
Promin za megadlouhý komentář :D jen jsi mi tím připomněla ty moje skvělé dny :D A moc děkuji za podporu, hrozně jsi mě tím komentářem na blogu potěšila :) Vrátím se až budu mít konečně vše za sebou, dobiju baterky a taky si něčím udělám radost :)

8 saorisse saorisse | Web | 5. února 2015 v 14:48 | Reagovat

Když jsem si předevčírem přečetla tenhle článek, včera jsem si na něj po škole vzpomněla a přemejšlela jsem nad tim, že zážívám taky dost stresových situací a měla bych si za to dopřávat každý den nějakou radost. Teď jsem ale neměla na mysli jen nakupování, i když to mezi radosti taky patří. Spíš že udělám něco, co mě bude aspoň na okamžik naplňovat. A tak jsem si zahrála na kytaru. Pak cvičila (což teda až takovááá radost nebyla :D) a před spanim jsem si přečetla novej časopis Psychologie, zavrtala se do peřin a byla jsem opravdu spokojená. :-)
Ty věcičky jsou hezký. Nejvíc se mi líbí ta světlejší rtěnka a 2.fotka bot odspoda.

9 Intuice Intuice | E-mail | Web | 5. dubna 2015 v 19:37 | Reagovat

Vidím, že se máš hodně ráda! :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama