Shit happens...

4. ledna 2015 v 17:38 | Laleh Maro |  Téma týždňa
Predtým, než som si tento ešte nezačatý článok dovolila označiť ako tému týždňa, premýšľala som, či sa to vôbec hodí. Nanešťastie je práve toto článok, ktorý si to môže dovoliť.
Áno, milí moji, nebola som tu niekoľko mesiacov. Samozrejme, dôvody sú. Už som písala mnoho článkov o tom, čo všetko sa mi stalo od leta a viete čo? Nedokázala som sa s tým vyrovnať...a stále asi nedokážem. Všetko, čo spravím mi príde hrozne rozporuplné s tým, čo by som v skutočnosti chcela urobiť, neviem prečo! Vždy som si hovorila, že však mňa predsa nezaujíma, čo s iní myslia, čo oni robia, ja som ja a tam to končí. Tým, že som sa v lete dostala na svoje zatiaľ najhlbšie dno, sa zmenilo moje premýšľanie. Odišlo zanietenie, ktorým som kedysi disponovala a prišla Strapova nasilu flegma. Energia do života sa šanuje na niečo lepšie ako je to, čím teraz žijem. Názory, myšlienky a nutkanie pomáhať sa pomaly vytrácajú. Nepáči sa mi to a jediné, čo s tým robím je to, že čakám.
Keď som kedysi robila všetko opačne, ako ostatní, prišlo mi to hrozne normálne, ale teraz som na pochybách. Ostala som sama. Každý ma vymenil za niečo lepšie a ja sa túlam od človeka k človeku a čakám, kto sa zľutuje. Hľadala som dôvody, prečo to tak je. Hľadala som ich v sebe a našla som tam...jedine seba. A preto som a zmenila. Čím iným ako mnou to môže byť?



Don´t worry, lásky moje. Nie som zas chodiaca depka ako to asi vyznelo a ako sa aj často cítim. Uzavrela som sa. Úplne. Nikdy nehovorím svoje názory nahlas, nikoho nezaujímajú. Lebo sú iné. Práve tam, kde by som ich hovoriť mala sú natoľko iné, že radšej ako počúvať všetok zbytočný hejt, mlčím. Dokonca aj moje vyčíňanie 17ročného decka dostali akýsi útlm. Čo je to chlap neviem už niekoľko mesiacov. Alebo ožieračka na chate či v našom bare...moje meno sa v spoločnosti prestalo skloňvať už sakra dávno. Stala som sa zabudnutou. Vždy som si myslela, že to je to, čo chcem. Byť neriešená ľuďmi, ale viete, niekedy prídete na to, čo chcete práve tým, že zažijete to, čo nechcete. Som ukážka asociálnosti. Nehovorím, že je úplne zle, keď vám je jedno, čo sa rieši...je to fajn, som vo väčšom klude, ale je to šokujúci rozdiel. Oproti môjmu divokému životu zpred 4 mesiacov je môj terajší život len taký útek pred smrťou. Ani nie...je to taký poklus na pokraji síl na dlhú trať, pri čom vás pália pľúca a vy ledva dýchate, cítite každý horiaci sval, každú kvapku, snažíte sa šetriť oxid uhličitý, ktorý je níznakom premenenej energie, ktorú strácate lenže nemôžete zastaviť, inak umriete. Tak nejak žijem teraz. A to je tak nejak dôvod, prečo som sa odmlčala. Nemala som pocit, že mám o čom písať. A nemala som pocit, že to chce niekto čítať. Ako ten, ktorý bežal až do Atén, aby doniesol správu o víťazstve, ktorý bežal, aby splnil úlohu a prežil, umrel od vyčerpania...aby som to nebola ja.

Snažím sa nejako dostať z tejto nechtunej situácie, ale vždy sú krokom späť ľudia, ktorí ma obklopujú...alebo skôr to, že ma dávno neobklopujú. Je ťažké byť šťastný, keď ste totááálne sami. Vždy som si vedela zlepšiť náladu tým, že som išla do spoločnosti, kde sa riešili také kraviny, že som na svoj život zabudla. Lenže teraz je môj problém, že nemám kde tieto blbosti počúvať. Ak sa niečo deje, deje sa to tak strašne mimo mňa, že ani neviem. A keď sa to deje, niekedy odmietam...bojím sa, že dospievam a to nie je dobre. Ide to proti mojej vôli a cítim sa ako puberťák, ktorý sa začal zrazu nadmerne potiť a hanbi sa za fľaky na oblečení, tak ich skrýva. Zmätená a skrytá. To teraz som.
Len kráčať ďalej Laleh, utekaj, ty to vyhráš, prvý maratónec...

S láskou Vaša Laleh. :-)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Amelie Amelie | Web | 4. ledna 2015 v 23:45 | Reagovat

Blázínku, určitě na tebe mnozí nezapomněli..ani my ne. těšíme se na další tvé články. A i když život není divoký, přesto může být krásný..já preferuji poklidný život v samotě (s těmi, které mám ráda). Copak jsi dostala na vánoce? Jak jsi prožila Silvestr? Myslím na Tebe a věřím, že bude lépe. Hlavu vzhůru.

2 Jana Jana | Web | 5. ledna 2015 v 12:05 | Reagovat

My tady na tebe čekáme, až vydáš nějaký článek. My jsme na tebe určitě nezapomněli :). A neboj, nejsi sama, taky mám takový poklidný život, že už není takový akční. Všichni někam odešli a dělají něco jiného. Pověz nám něco o svých svátcích :)

3 LinDa☮ LinDa☮ | Web | 5. ledna 2015 v 14:22 | Reagovat

Nie si zabudnutá, nie si sama. Myslím, si, že si to len myslíš. Pretože po letných prázdninách už znova začala škola a nemáš čas na tie veci, na ktoré si mala čas cez prázdniny. Teda, ja ani neviem čo to tu vlastne píšem, lebo sama som tento týždeň nejaká zmätená. Ale dúfam, že to aspoň trochu dáva zmysel. :D :D
Mám ťa veľmi rada a tvoje články mi chýbali. Dúfam, že budeš písať častejšie. Aj tento článok (rovnako aj ako halda ďalších od teba) ma opäť donútili rozmýšľať, porovnávať moje pocity s tvojími pocitmi... Si veľmi múdry človek, ktorý dokáže písať, tak, že sa nad tým dokážem zamyslieť na dlhú dobu.
A to je to, čo má pravý bloger mať ;)
Prajem veľa šťastia do nového roku.

PS: jasné, že Forrest nie je hlúpy ;) Tak som to nemyslela, len mu proste dlhšie trvá, aby niečo pochopil :D
Ale musím sa priznať, že v knihe z neho robia väčšieho blbca, preto mám oveľa radšej film ;)

4 Laleh Maro Laleh Maro | E-mail | Web | 5. ledna 2015 v 19:53 | Reagovat

Ľudia, vy ste tak moc zlatí, ach, až ste ma dojali. (*vďačne si utiera slzičku z oka*) Moc vám ďakujem, mám vás rada! :-)
Čo sa sviatkov týka, bol to najskôr trošku boj, ale nakoniec sme sviatkovali viac-menej v pohode a Nový rok som oslávila len s mojou najlepšou kamarátkou decentne, ale so smiechom. :-) Všetkým vám prajem najšťastnejší a najveselejší Nový rok. :)

5 Vivi Vivi | Web | 8. ledna 2015 v 0:08 | Reagovat

Ja ťa úplne chápem, v podobnej situácii som sa ocitla aj ja. Odkedy nepijem, odkedy zijem zdravo...odkedy trpím panickou poruchoh a uzkostamo tak vsetko ide mimo mňa a ja som taká sama. Zrazu som sa nejako odcudzila od všetkých.
Je to dosť nepríjemné, ale treba len chcieť a bude všetko lepšie:) Treba leb vstať a ísť medzi ľudí))
A v neposlednom rade máštu nás:33
Ty si taká úžasná že ja pevne verím že ak vstaneš a pôjdeš medzi ľudí všetci sa budú radovať že ťa opäť majú pri sebe. Ja to viem:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama