Listopad 2014

Stále rovnako trápna...

13. listopadu 2014 v 9:09 | Laleh Maro |  Oddychové
Po jednom mega pozitívnom článku a jednom nahnevanom prichdáza niečo odľahčujúce. Síce podobný článok tomu som už písala, ale rada na to spomínam. Takže sa pripravte na článok plný trápnych vecí a plný sĺz. Teda, sĺz z mojej strany, pretože keď mne je trápne, tak mi tečú potokom. Toto o mne nevie takmer nikto, len moja najlepšia kamarátka...a vy všetci, ktorí ste to práve prečítali... Ok, poďme k veci.

Ti to príde v poriadku?!

10. listopadu 2014 v 10:10 | Laleh Maro |  Názory
Z môjho šťastia nemôže bodom vytekať nič iné, ako nenávisť, ktorá sa mi k určitým ľuďom vytvorila. To je v poriadku, tak to má predsa byť. Vyseparovala som si tých, ktorým sa treba vyhýbať a som šťastná. Ale ich zmýšlanie a správanie je najviac nenormálne! A im to príde v poriadku. No nie je to...



Dovoľujte si!

3. listopadu 2014 v 10:10 | Laleh Maro |  Z (môjho) života
Človek je poda mňa zaujímavý tvor. Niektoré jeho schopnosti sú jednoducho očarujúce. Súdim z vlastného života. Moja schponosť komplikovať si život je priam čarovná. No a kedy je lepší čas na komplikácie ako práve cez prázdniny? Celú moje prázdniny som bezhlavo a bez rozmyslu robila všetko, na čo som mala chuť. Zoznamovala, nerozmýšľala, chybovala. Nebudem vám sem písať konkrétne môj príbeh. Nie, že by som sa hanbila alebo si to nevedela odpustiť, to nie...len si myslím, že veľa ľudí by to nepohcopilo a ja som nepochopená už teraz dosť.
Narobila som si kopu problémov a komplikácií, ktoré som musela riešiť. Každý moment svojho vtedajšieho života som len rozmýšľala, čo mám urobiť, ako to vyriešim. Bola som smutná, v depke a zúfalá. Všade som chodila totálne bez energie a nevedela som sa sústrediť na nič. Ako som už písala, moja doráňaná psychika mala vplyv aj na zdravotný stav. Nemohla som poriadne jesť, stále som mala bolesti, migrény, dokonca som ochorela! Mala som dva týždne angínu asi po 5 rokoch. Keď som si už myslela, že nič horšie prísť nemôže, stalo sa to, čo som najviac dúfala, že sa nestane. Do chaosu, ktorý som sama nezvládala mal prísť človek, ktorý by to podľa môjho názoru skomplikoval ešte viac a nastala by anarchia. Dovidenia moja nová reputácia, dovidenia milé názory a noví kamaráti. Úplne som sa zrútila. Vďakabohu!
Vtedy som si naozaj uvedomila, čo chcem, aké je riešenie a že aj strata môže byť prínosom. Absolútne som sekla so všetkými vzťahmi, ľuďmi, problémami a od všetkého sa odosobnila. Bolo to rodikálne riešenie, ale bolo tot najlepšie, čo som mohla spraviť.
Prinútila som si odpustiť všetko, čo som spravila a ospravedlnila som sa všetkým, ktorým som ublížila. V ten moment oslobodenia a uvedomenia si, že nemusím už nič riešiť ma obstálo neskutočné šťastie a radosť. Bol to pocit neskutočnej slobody. Mohla som robiť čokoľvek.

Týmto začalo moje nepochopiteľné šťastie. Celé leto som si hľadala človeka, s ktorým by som bola šťastná, ale najväčšie šťastie teraz pociťujem, práve keď som sama a slobodná. Všade chodím s dobrou náladou, úsmevom. Nič ma nerozhodí. Dokonca ani hádka, ktorá príde raz za milión rokov, mi náladu nezhoršuje. Našla som v sebe takú silu a energiu žiť, akú asi ešte nikdy.