Žiť v strachu z jedla.

9. září 2014 v 13:54 | Laleh Maro |  Z (môjho) života
Každý má nejaké problémy. Ich latka je vždy určená od toho, čím ste si prešli. Niekoho problém je to, že musí chodiť do školy, niekoho, že nemá kamarátov. Niekto by chcel byť zdravý a iný potrebuje viac peňazí pre seba. Môžem to tu vypisovať ako dlho by ste chceli, ale ako ma poznáte...som lenivá. Ako príklady to myslím stačí. A ako narcis idem hovoriť o svojich problémoch (vďaka stránke blog.cz za priestor, v ktorom môžem vyjadrovať všetko, čo sa mi zlúbi.). Aj keď by som mohla písať aj práve o tých kamarátoch alebo nedostatku peňazí (čo vastne nie je problém, lebo stále mám dojem, že ja peniaze navyše proste nepotrebujem.), dnes nie. Píšem o tom celkom často, ale dnes idem objasňovať môj zdravotný stav. Nikdy to nerobím, proste sa mi nechce a tým ľuďom to nepomôže, ale možno sa nájde pár ľudí, ktorí sa v tomto nájdu alebo v tom nájdu niekoho zo svojho okolia, preto...neprehliadajte veci, ktoré sa vás možno netýkajú priamo, ale pre niekoho môžu byť fakt utrpením.


Najviac ma hnevá, že sa to berie na ľahkú váhu. Nie sú na to lieky a jediné, čo vám lekár povie je "Skúste dychové cvičenia.". Ale to vám sakra nepomôže. Hovorím o Syndróme dráždivého čreva. Ide o poruchu, ktorá je z časti psychická a z časti fyzická. V mojom prípade ide o to, že môžem zjesť máločo. V škole si nedovolím dať nič sladké, pretože viem, čo by nasledovalo. Zvracanie, hnačky, stres, stavy a hybaj domov. Dokonca ani ovocie nemôžem zjesť, lebo mi ho proste nedotrávi. Jediné, čo mi ostáva je očekovať si konkrétne jedlá, z ktorých mi nie je zle. Zo skúseností a pre istotu v škole jem len ryžové chlebíky, pretože viem, že z tých mi zle nebude. Samozrejme, ich nutričná hodnota je úplne nič. Predstavte si, že ste v škole a niekto vás ponúkne čokoládou. No dovidenia, milujem čokoládu. Dáte si jeden kúsoček, kocečku čokolády a vtedy prichádza psychická stránka syndrómu- začnete mať strach a stres, že vám bude zle. Toto samozrejme naštartuje vaše črevá a žalúdok ešte viac, začnú sa sťahovať a to je moment, kedy je vám zle. Samotný moment toho, že vám je zle, vás vystresuje ešte viac a stav sa zhoršuje. Začarovaný kruh.
Nie je až taká pohroma, keď sa vám to stane doma. Je to prostredie, kde ste zvyknutí. Predstavte si, že sa vám to stane v škole. Prítomnosť veľa ľudí, ktorí sa vás dotýkajú, rozprávajú na vás, pýtajú sa vás, čo vám je, váš stav bude zhoršovať. Navyše potrebujete ísť na záchod, ale čo si budeme hovoriť- verejné záchody a zvracanie/hnačka nie je zrovna jackpot. Tak teda idete domov a toto je časť, ktorá ma stresuje, len keď o tom hovorím. Čo spravíte, keď to na vás príde v autobuse? Prídete za vodičom s výhražkou, že ak nezastaví na hlavnej ceste, tak mu ovraciate autobus? Nespravíte nič, proste to musíte vydržať...

Pri tomto syndróme je ťažké viesť spoločenský život. Chcete ísť na chatu, ale nemôžte, lebo viete, že ráno vám bude sakra zle. Vy to viete, ale ostatní to nevedia pochopiť. Chcete ísť von, ale po jedle musíte čakať hodinu a viac, aby ste bezpečne mohli odísť, ale ostatní vám budú nadávať, že nemajú čas. A ak ste už náhodou vonku a začne vám byť zle...je to neslušné, trápne a nepatrí sa to, ale musíte človeka, s ktorým zrovna ste, opustiť a ísť domov.
Taktiež ma to dosť obmedzilo v športovaní. Po škole som rada chodila na hodiny crossfitu, kde sa mi po celkom krátkom čase začali krásne rysovať svalíky, ale keďže to znamenalo ďalšie dve hodiny v škole, z čoho niekedy vyplývalo 9-10 hodín mimo bytu + cesta. Absolútne nemysliteľné a stresujúce. A doma sa mi cvičiť nechce, som lenivá, ja viem.

Najhoršie na tom je však tá ľudská netolerancia voči problému, ktorý nedokážu pochopiť. Udivuje ma, že to začína lekármi s ich "Musíš raňajkovať!" ...naozaj? Takže sa mám prinútiť niečo zjesť, aj napriek tomu, že to vyblvam behom 15 minút späť? Skvelá cesta...k anorexií. No a jasné, pokračuje to kamarátmi s ich "Daj si čokoládu, potom krémový zákusok, zapi to mliekom a švacni si cez to pivo..." a keď poviete, že vám bude zle, tak s ich múdrosťami typu "Mne z toho nebolo nič, tak ani tebe nebude..." lebo sme všetci rovnakí, žejo? A vysvetlujte všetkým, čo je vo veci. No nezaujíma ich to, povedzme si to narovinu.
Navyše mi dosť často nadávajú za moju váhu, chudnutie a niekoľkodňové hladovky. Milí moji, v období pokoja vážim pekných 50kg, čo je akurát. To je k mojej výške a postave primeraná váha. Potom nastáva obdobie, kedy sa napijete vody a tri dni z toho zvraciate. Samozrejme, že tá váha klesne aj na 48. To neovplyvním. Je to obdobie, kedy sa mi normálne najesť jednoducho nedá a nič s tým nemôžem robiť, len počkať, kým to prejde. Ale váha sa mi hýbe aj sama od seba. Len tak behom dňa. Schválne som skúšala stúpať na váhu behom celého dňa (asi 3 krát) a vždy mi ukázalo iné číslo. Ráno 50,7 (približne), keď som prišla zo školy 49,5 a pred spánkom to bolo 50,3. Toto považujem ešte na normálne, pretože moja váha sa behom dňa vie pohybovať medzi 51 až 48. To mi príde už veľa a vtedy sa s tým niečo snažím robiť.

Keďže mám tento problém už roky, tak som si našla systém, ako s tým fungovať. Ako prvé a najdôležitejšie je zistiť si, čo vám vyhovuje a čo nie. Nedám si na desiatu rožok s nutellou, keď viem, že mi to neurobí dobre. Je dôležité vyberať si jedlá, ktoré poznáme a vyhovujú nám. Hlavne mimo domu. A teda, keď som niekde preč, tak obvykle pri sebe nosím lieky, ktoré mi pomôžu, keď je najhoršie. A samozrejme fľašu vody; minerály alebo čistej- istota, že vám z nej bude zle. Okrem toho ja osobne dosť dbám na prevenciu. Lekárka mi odporučila užívať magnézium+B6, čo má upokojujúce účinky. Spolu s medovkovým čajom je to neprekonateľná dvojica. A práve čaje sú v tomto pre mňa kľúčové. Každé ráno začínam minimálne čajom a to medovkovým alebo čajom na nervy. Oba majú upokojújúce účinky.
Človek by nepovedal aké môžu mať okolité veci vplyv na váš stav. Spomienka na niečo stresujúce, hudba, počasie, ľudia, povinnosti. Toto všetko vám môže stav zhoršiť alebo aj zlepšiť. U mňa funguje hlave hudba (Ťuknutý Momo je s5...) a zámerné usmerňovanie myšlienok. Treba si upokojiť dych a presviečať sa, že je všetko v poriadku.
Údajne by mal pomôcť pravidelný pohyb, dostatok spánku a pravidelná strava, ale buďme úprimní, nie vždy sa to dá dodržiavať. Je to skôr dosť ťažké. A niekedy nereálne. Každopádne u každého funuje niečo iné.

Nie je sranda s tým žiť, lebo sa rýchlo stanete závislí od liekov, pretože "tie vás predsa vždy zachránia". Ak toto nepoznáte, tak buďte radi, že sa môžte kedykoľvek najesť všetkého, čo chcete. Ak má niekto vo vašom okolí podobný problém...buďte k nemu tolerantní.

A ak ste sa dočítali až sem...tak ste sakra skvelí čitatelia a ja vás za to milujem!

S láskou vaša Laleh. :-)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Aerosol Aerosol | Web | 9. září 2014 v 14:56 | Reagovat

Ach, síce nemám rovnaký problém, ako ty, tráviace ťažkosti sa ani mne nevyhýbajú - problém je, že ja s tým v skutočnosti veľa spraviť nemôžem. Nebýva mi zle od konkrétnych potravín, môžem do seba natrieskať jedno cez druhé, a som ok. Niekedy mi však príde zle hoci aj z jogurtu. Občas je to tým, že som dlho nejedla a potom som si niečo dala (mala by som jesť pravidelne a málo), ale najčastejšie mi je zle z toho, že niekto z mojich blízkych sa začne hádať/rozplače sa/vyrobí stresujúcu situáciu, a tomu sa vyhnúť nedokážem.
Viem sa teda aspoň trochu vcítiť do tvojho problému - držím ti palce, aby sa ti darilo držať ho na uzde, aj keď to rozhodne nie je jednoduché ;)

2 Rezzy Rezzy | Web | 9. září 2014 v 15:22 | Reagovat

Páni... obdivuju tě, že jsi o tom takhle napsala a že to takhle zvládáš. Musí to být neskutečně náročné. Asi poprvé čtu o tom, jak se s tímto syndromem někomu žije. Trochu tě chápu, protože mám alergii na mlíko. Rozjelo se mi to zničehonic v 18 a začala jsem trpět na velké bolesti břicha a průjmy. A já nevěděla, z čeho to je, takže prvních pár týdnů bylo dost nepříjemných, když jsem nevěděla, kde mě to chytne. Po dietě se to naštěstí upravilo a teď už můžu i nějaké mléčné výrobky bez toho, aby mi z toho bylo blbě.
Moc ti přeju, aby tě to taky přestalo tak trápit. A máš pravdu, lidi by měli být více tolerantní, nevím, proč jsou někdy tak natvrdlí a nedokážou to pochopit 8-O

3 Vivi Vivi | Web | 9. září 2014 v 17:41 | Reagovat

Bože myslela som si , že som jediná kto s týmto hnusným syndromom žije. Pretože v škole moje spolužiačky vkuse jedia sladké a vkuse su v pohode a jednoducho ani u kamaratiek som si nikdy tewnto problém nevšimla. A ja sa s ním trápim už tak dlho. A nahoršie na tom je, stále sledovať čo si dať do úst a čo nie. Z čoho nám bude zle a z čoho nie. Je to začarovaný kruh, báť sa že sa to zhorší a potom sa to naozaj zhorši a človeku je  z toho ešte viac zle. A ešte tá kombinácia... panická porucha vs. syndrom draždivého čreva. A potom načo sú tabletky na ukludnenie. Je zlé, že sa o tom vôbec nehovorí a ludia to berú na ľahkú váhu.

4 LinDa☮ LinDa☮ | Web | 9. září 2014 v 20:00 | Reagovat

Poznám to.
Kedysi mi bolo jedla zle. Zo všetkého. V škole som nič nejedla, doma som zjedla len torchu, aby sa o mňa mama nestrachvala a nevečerala som. Pretože mi bolo proste zle, alebo som nebola hladná.
Bolo to celé zle, no potom som sa začala k jedlu nútiť a všetko to prešlo. Ešte stále nemôžem jesť niektoré potraviny (napríklad syr v črievku), ale už je dobre :)
Tak veríím, že aj ty sa s tým nejako vysporiadaš, aj keď tvoj problém je trochu iný. Píšeš, že by si si dala čokoládu, keby si vedela že ti z nej nebude zle. U mňa to bolo tak, že som ani chuť na ňu nemala.

Som rada, že si si našla nejaký systém... ale pre zdravie nie je celkom dobrý (čo určite vieš). Ale chápem ťa, chceš s tým sama zabojovať a iná samostatná cesta nie je.. len skúšať :)

Možno by si to mohla riešiť s lekárkou. (Vlastne to už s ňou riešiš, keďže ti odporučila magnézium B6.) Ale myslím tak inak riešiť....
Och, neviem to vysvetlit, nechajme to radšej tak :)

PS: Diki za "odborný" komentár :) ;) Všetci si myslia, že gymnázium je najťahšia stredná škola, ale opak je pravdou :) Teda, aspoň podľa toho čo mi hovoria bývalé spolužiačky z obchodky a hotelovky. Majú oveľa viac testov, skúšania, atď. :) Takže verím, že to máš ťažké (to množstvo predmetov sa ani nedá spočítať) :) Ale zvládneš to ;)

5 Melly Melly | Web | 10. září 2014 v 13:07 | Reagovat

To zní dost nepříjemně. Já měla "podobný" problém asi rok, rok a půl, ale ještě se k tomu přidávalo ranní zvracení... Naštěstí jsem se z toho jakž takž dostala a teď už nemusím jídlo tak řešit... proto doufám, že i u tebe se najde nějaká cesta, jak to ovládnout/zlepšit, abys nemusela tak trpět, protože je vskutku omezující muset se tak hlídat a i to pořád všem vysvětlovat. Drž se:)

6 Caroline* Caroline* | Web | 11. září 2014 v 16:24 | Reagovat

Nesetkala jsem se s tím a je mi to vážně líto, ale stále nevím, co teda můžeš jíst a co ne? Já třeba čokoládu nemám nijak nevyhledávám a nikdo by mě na ni nenalákal :D můu neřestí je spíš slané a káva. No moje trávicí problémy jsou způsobené vždy stresem, přítel ted hodně nadává, protože když jsem ted v srpnu měl tu šílenou nelidskou brígádu, tak jsem dělala dvanáctky na nohách, nemohla jsem si sednout, nemohla jsem se pořádně najíst už kvůli stresu, několikrát jsem před prací a po práci zvracela... no takže jsem samozřejmě zhubla 3 kila a miláč mě ted vykrmuje a v průběhu dne se mě pořád ptá jestli dostatečně jím :D. Nedokážu si představit, že bych takové problémy měla celoživotně, protože to nesnáším, i když je to jen dočasné :(. Je na hovno, že to nejde nijak vyléčit...

7 saorisse saorisse | Web | 11. září 2014 v 18:36 | Reagovat

Fuuu...
Musí být strašně těžký s tímhle žít. A musíš mít sakra pevnou vůli, abys odolávala všem těm pochoutkám, který tu na tebe všude kolem vybafávaj. Na druhou stranu představa následků ti asi chuť přebije, co?
Obdivuju tě za to, že to zvládáš. Vůbec jsem nevěděla, že něco takovýho existuje. Věděla jsem, že maj lidi podobný problémy, ale že je to až takový extrém, to ne.

8 femme fatale femme fatale | Web | 11. září 2014 v 22:29 | Reagovat

ja takýto problém (našťastie) nemám a nepoznám nikoho kto by ho mal...máš to naozaj ťažké a verím ti, že veľa ľudí v okolí to nemusí chápať...nadarmo sa nehovorí, že kto nezažije nepochopí...
dúfam,že tvoj prípad nebude závislosť od liekov ale naopak,zdokonalíš svoj systém v stravovaní a bude ti lepšie, menej stresu

9 Amelie Amelie | Web | 19. září 2014 v 22:09 | Reagovat

To je mi líto, že takhle trpíš, ale je fajn, že o tom umíš mluvit a už trošku víš, jak se s tím vypořádat. Držím palce, ať je jen a jen líp.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama