Září 2014

6 dobrých dôvodov, prečo nechudnúť.

15. září 2014 v 13:43 | Laleh Maro |  Oddychové
Na nete môžte nájsť milión článkov o chudnutí, zdravom životnom štýle, cvičení a rôznych zázračných metódach a trikoch, vďaka ktorým schudnete, dokonca aj v tomto blogovom svete nájdete také, ktoré sa orientujú práve na toto, či je to už pro-ana alebo len už spomínaný blog zameriavajúci sa na zdravý životný štýl. Nie, že by som vás týmto chcela odrádzať od rozumnej úpravy vášho stravovania, ale je tu podľa mňa kopu dôvodov, ktoré sú nevýhodami v chudnutí.
Viete o mne asi, že nie som priaznivcom chudnutia, diét a anorexie. Som vyslovene proti tomu a má to veľa dôvodov. A viete čo je zaujímavé? Je veľmi málo článkov o tom, ako nechudnúť. Ale teraz naozaj sa zamyslite nad tým, v ktorom magazíne bolo niekedy na titulke napísané "10 tipov ako mať plnú postavu!" ...áno, možno v 50tych rokoch by ste niečo takéto našli, ale v dnešnej dobe vyzdvihujú len výhody chudnutia. Milé dámy, musím vás sklamať, ale existujú dôvody aj prečo nechudnúť. Dovolujem si vám otvoriť oči a pred tým ako začnete chudnúť si to uvedomte...

Všetko oblečenie ti bude veľké.
Stalo sa to mimovoľne aj mne. Popri tom, ako som začala cvičiť a moje špečky pomaly mizli, som vo všetkom mojom oblečení vyzerala ako vo vreci. Fuj, aké asexuálne. Milujem over-size, ale nie každý kus oblečenia. A vážne vám schudnutie stojí za to, že sa vám šatník dosť zúži a budete si musieť kúpiť kopu nových vecí (vezmite si do úvahy aj tú cenu.)?

Ženské krivky sú sexy, vyzeráš chlapčenskejšie a mladšie.
Ako správna žena, každá chce mať sexy krivky. Krivky sú oblé, tým sa teda nemyslia hrany vašich kostí. Výrazné kosti (napríklad v tvári) majú skôr muži, čo spôsobí, že vyzeráte chlapčenskejšie ako obvykle. Spomínate si na dobu, keď ste mali 5-6 rokov a neboli nijaké výrazné rozdiely medzi chlapcom a dievčaťom? Zasa ste naspäť. To je jeden z dôvodov anorexie, že vyzeráte nedospelo, telesne ostáva v puberte a tým pádom má dotyčná pocit (alebo aj dotyčný), že nemusí nikdy dospieť. Super, ale ktorý muž si vyberie ženu, ktorá vyzerá telom na 12?

Žiť v strachu z jedla.

9. září 2014 v 13:54 | Laleh Maro |  Z (môjho) života
Každý má nejaké problémy. Ich latka je vždy určená od toho, čím ste si prešli. Niekoho problém je to, že musí chodiť do školy, niekoho, že nemá kamarátov. Niekto by chcel byť zdravý a iný potrebuje viac peňazí pre seba. Môžem to tu vypisovať ako dlho by ste chceli, ale ako ma poznáte...som lenivá. Ako príklady to myslím stačí. A ako narcis idem hovoriť o svojich problémoch (vďaka stránke blog.cz za priestor, v ktorom môžem vyjadrovať všetko, čo sa mi zlúbi.). Aj keď by som mohla písať aj práve o tých kamarátoch alebo nedostatku peňazí (čo vastne nie je problém, lebo stále mám dojem, že ja peniaze navyše proste nepotrebujem.), dnes nie. Píšem o tom celkom často, ale dnes idem objasňovať môj zdravotný stav. Nikdy to nerobím, proste sa mi nechce a tým ľuďom to nepomôže, ale možno sa nájde pár ľudí, ktorí sa v tomto nájdu alebo v tom nájdu niekoho zo svojho okolia, preto...neprehliadajte veci, ktoré sa vás možno netýkajú priamo, ale pre niekoho môžu byť fakt utrpením.

Do you feel allright?

8. září 2014 v 19:08 | Laleh Maro |  Oddychové
Človek by povedal, že článok s takýmto názvom bude zrejme niečo hlboko psychologické. Zrejme vylievanie autorkinho srdiečka alebo vstupovanie do svedomia iným ľuďom. A ono vôbec. Už dlhšie som mala v pláne oddychovejší článoček s hudbou, lebo taký tu býva málokedy. Samozrejme, všetká hudba sa spája s letom a preto nebuďte prekvapení, že tu nemám svoje obľúbené odlies. Skôr tu ide o hudbu spomienkovú a takú som si nevyberala ja. Vždy sme boli v partií a vtedy mi je jedno, čo sa počúva. Táto nová partia mi je celkom po chuti, čo sa hudby týka. Nie je to dokola len tuc-tuc-tuc, nie je to ani popík či r&b. Je to hudba, ktorá sa mi dosť približuje mojej minulosti. Hovoríme o rape. Rap a hardcore mi prídu ako dva dosť blízke hudobné štýly. Viem, že je to asi čudné, ale započúvajte sa.
Ako som už hovorila, tento článok mám v pláne už dlho. Po prázdninovej pauze prišlo moje veľké antré a...1 článok? Chcela som ich písať kopu. Mala som nápad, chuť aj čas, ale tento krát protestoval blog. Nedalo sa mi sakra prihlásiť. A cez Google Chrome sa mi stále nedá. Žeby ma mal aj blog.cz už dosť? Mi tým chce niečo naznačiť? Našťastie som si všimla na blogu LinDy, že má rovnaký problém. Touto cestou jej chcem poďakovať, samej by mi nikdy nenapadlo skúsiť Mozilu...

Ale poďme k hudbe. Vopred upozorňujem, že to asi nie je hudba pe každý ušný bubienok, rozhodne nebude teda lahodiť všetkým. Pri konkrétnych skladbách ide o pocit, myšlienku, text, beat či spomienku a teda nezahadzujte ich všetky do jedného vreca. Ako sa v jednej pesničke bude spievať, to, že sa tam hreší neznamená, že sú tie pesničky hlúpe a treba ich zavrhnúť, jednoducho sa len opisuje to, ako je to v skutočnosti. Možno keď sa započúvate do textu, tak sa tam dokonca nájdete, ako ja. Niektoré pesničky mi navodzujú úplne zvláštne pocity ako úplny pokoj, či svojrázne nasadenie. Pesničky budem komentovať, vďaka čomu ma hádam lepšie pochopíte...

Spomienková pesnička. Koniec leta, festival, kamaráti, hudba, atmosféra, refrén...prežite to.
(Navyše to má môj kamarát na zvonení, som rada, keď mi ho to pripomenie...)

Rum, rum, rum, rum! Stále to isté! Leto, kamaráti, dneska sa nejde domóv...

Ako Dr. Sheldon Cooper.

4. září 2014 v 11:42 | Laleh Maro |  Názory
Nedá sa nevyjadriť moje pobúrenie, ktoré vzniklo počas týchto prázdnin. (Áno, Laleh, vitaj späť, konečne si sa dokopala.) Neviem, či som o tom už písala, ale ja som dosť ironický človek. Jednoducho nemôžem odpovedať normálne, musím použiť to najviac sarkastické, čo mi zrovna napadne. Som už raz taká. Tiež mám tendenciu robiť si z ľudí maličko srandu. (Ok, "maličko" prestranformujme na "neľudsky" a veta začne dávať zmysel.) Neviem, či je to len mnou, že sa ťažko urazím na niečo, čo je očividný žart, ale ľudia sa mi začali búriť.

Očividne nezvládajú rozoznávať medzi realitou a sarkazmom. Škoda. Naozaj, ľudia...vážne si myslíte, že keď o sebe poviem, že som krásna, múdra a super, tak to myslím vážne? Preboha...kto by to mohol myslieť vážne? Sama som ola vychovávaná tatčom, ktorý má velice trápny a ironický humor. S bratom sme ho obaja zdedili. Chúďa mamča, je terčom a obeťou. Ale tá si zvykla a chápe to! Mne samej vôbec nevadí, keď si niekto zo mňa robí srandu. Celkom ma to teší, aspoň tým dávajú najavo, že si myslia, že to pochopím a zvládnem. A ja to predsa chápem a zvládam! Je asi naivné niečo podobné očakávať aj od zvyšku populácie, ja viem. A možno je tiež chybou riadiť sa heslom "Každý, kto si zo seba vie spraviť srandu má právo sa smiať na všetkom, čo mu príde smiešne." A preto mi prepáčte, ľudkovia, ak mi smiešni prídete zrvona vy.