Môže toto byť? No môže!

2. srpna 2014 v 6:58 | Laleh Maro |  Z (môjho) života
Do riti!
Do prdele!
Áno...sakra, môže toto byť! Ku*va!
Milí čitatelia...ehm, ehm.

Musím povedať, že som si zo včera na dnes užila jeden skvelý deň. Noazaj. Toto ešte nie je moja ironická časť. Bolo to skvelé. Celý deň som si leňošila a večer išla na párty ku chalanovi, ktorého som spoznala až tam. S babulami sme si to veľmi užívali, bolo tam 6 báb, z toho 3 my a jediné sme boli nezadané, takže prístup chalanov bol veľmi priateľský. Samozrejme pohlavný nepomer navyšol na strane mužov, čo mňa veľmi tešilo. Už som uričte písala, ako mám radšej chalanov ako baby. A opačne- chalani ma majú radšej než baby. Prišli sme teda a jedno z najpríjemnejších prekvapení bolo, že tí chalani mali záujem sa s nami baviť. Kam sme išli my, vždy za nami niekto prišiel. Bolo to veľmi milé, jednoducho nič, na čo by som bola zvyknutá. Ako je zvykom, vyhliadla som si niekoho, koho som mala v pláne lepšie spoznať. Nemuseli sme si hneď prehladávam telné otvory, ale lepšie sa zoznámiť, viac sa porozprávať. Aj som si takého našla. Hrozne sa mi páčil. Mal nááádherný úsmev. Taký úprimný, tiež bol veľmi milý. Celú dobu som sa ho snažila nejako zaujať, ale on nič. Prišla však chvíľa, keď som chcela byť sama. Išla som sa teda prejsť. Na moje prekvapenie, prišiel za mnou sám. A nakoniec sme sa prechádzali spolu. Prešli sme celú dedinu a on mi o sebe toho povedal toľko...divila som sa. Stále som ho počúvala a rozprávali sme sa...prišiel mi veľmi rozumný a jednoducho...som z neho cítila, že si v živote čo to prežil. Boli sme preč už celkom dlho, tak sme sa vrátili. Celú dobu sme šaškovali, tancovali, robili na seba grimasy... (ježiš, pripadám si jak 13...okej, musíte dočítať príbeh, aby ste chápali, prečo to píšem...) Išli sme sa znovu prejsť. Znova sme sa prechádzali veľmi dlho, keď sme zrazu zastali oproti sebe. Kvôli tomu, že ma začalo neskutočne bolieť bedro (stále ma bolí.). Stále sme sa rozprávali, ale po hodinách rozprávania prišlo ticho. Boli sme pri sebe celkom blízko. Ja som sa lenn pozrela hore a potom to prišlo. Bozkával tak...tak...aaaach. Tak úžasne! Láskyplne, jemne, mužne, nežne, drsne, citlivo, horúco, dokonale. Medzitým chvíľu zastal, pozrel sa na mňa, usmial sa, prešiel mi prstom po lícach a perách...a pokračovali sme. Držal ma jemne, silno, obíjmal ma, jemne prechádzal cez chrbát až po zadok... Bolo to krásne, nádherné. Nikto sa nikdy nebozkával tak ako on. Keď sme skončili, nahrnuli sa mu slzy do očí, sadol si na cestu a vložil si tvár do dlaní. Úplne som sa zľakla. Sklamalo ho to? Spravila som niečo zle? "Som debil...toto som nemal. Bola to chyba." povedal. Ja som sa len usmiala so slovami "Neboj sa, som úplne triezva, viem presne, čo robíme. Vlastne sa nestalo nič." (Verte mi...toto nebolo nič, bolo to priam NIEČO.) Vydýchol si a všetko zo seba vypustil. Vraj on má dievča. Vtedy som cítila pocit viny ako nikdy. Nevedela som to, ale aj tak. Spýtala som sa ho ako dlho. Úplne mega som dúfala, že sú spolu dva mesiace. Maximálne! Nie. Sú spolu vyše roka. Prechádzali sme sa ďalej a ja som mu povedala, že keď to spravil, tak mu vo vzťahu asi niečo chýba. Hovoril mi o tom, že to je niečo úplne iné. Že to je absolútne rozdielne, než čo by som čakala. Vtedy prišla najväčšia rana večera. Má nebiologického syna. Jeho dievča opustil chalan tehotnú. Nepovedala mu to, ako 17 ročný sa stal otcom syna, ktorého nespodil, ale aj tak sa oňho staral. Vtedy sa mi nahrnuli slzy do očí. Bola som prvá, s ktorou ju podviedol. Cítila som sa hrozne. Som príšerná! Ako som to mohla vôbec urobiť?! Ospravedlnila som sa mu, na čo on povedal, že sa má mne ospravedlniť on. Spravil to. Milión krát povedal "prepáč". Vysvetlil mi to tak, že sa mu proste hrozne páčim, nielen výzorom, ale aj povahou. Veľmi, veľmi páčim. Chcel odo mňa len dve veci. Aby som to nikomu nikdy nepovedala a posledný bozk.

Najhoršie je, že aj keď sa mi páči veľmi. Aj keď by som s ním chcela byť. Aj napriek tomu, že sa hovorí, že tie bozky, od osoby, od ktorej sa ti páčili najviac, vraj znamenajú niečo viac...nemôžem s ním byť. Nemôžem zobrať jeho sama pre seba, keď ho potrebujú tí dvaja. A tak si budem potichu trpieť. A plakať. Ako teraz.
Napriek tomu to bol jeden skvelý večer, ktorý som si výborne užila. Viac takých akcií. Viac tak skvelých ľudí.

Aby som nevyznela hlúpo, že kvôli jednému chalanovi som smutná a v podstate úplne v prdeli...na začiatku prádznin sa mi páčil jeden chalan. Hrozne vtipný, neskutočne milý, chápavý, úžasný chalan...presne po tom, ako sme sa začali spolu baviť viac sa odsťahoval skoro 200km inam. Asi o necelý mesiac som sa zoznámila s ďalším skvelým chalanom. Rovnako, milý, vtipný, pozorný. Tipujte! Čo sa stalo s týmto? ...zatiaľ nič. Na konci augusta odchádza do inej krajiny...verte mi, nie je to žiadny okolitý štát. Ani okolitý štát okolitého štátu. A teraz? Teraz je na mesačnej dovolenke.
A čo? Mne snáď nie je súdené nájsť si niekoho? Okej...mám 17, viem. Aká je pravedpodobnosť, že nájdem životnú lásku? Mizivá, ja viem. Jediné, čo chcem je nájsť si niekoho, kto by mi dával pocit lásky. Aby ma niekto mal rád. Aby som nebola furt tak sku*vene sama! Asi si proste nezaslúžim...

(Ja viem, že vás to absolútne netrápi, ale viete...terapia, potrebovala som sa vypísať.)

Laleh.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 steel32 steel32 | Web | 2. srpna 2014 v 12:13 | Reagovat

hej to mě dostalo :O
sem čekala něco jakože se z něj vyklube debil a bůh ví co po tobě nebude chtít..
ale je od něj obdivuhodný, že ti to přiznal a celkově neudělal žádnou hloupost. ale celkem sem čuměla, je to trochu chudák starat se o cizí dítě v tomhle věku.
ale třeba se to ještě nějak obrátí ve prospěch vás obou :))

2 monbella monbella | Web | 2. srpna 2014 v 14:10 | Reagovat

no tak to je pitomá situace potom :D :D ale hustý, mohlo to být horší hele

3 dombabas dombabas | Web | 2. srpna 2014 v 16:12 | Reagovat

To ma mrzí. Naozaj ma to mrzí. Nemyslím si, že je to tak, že ti nieje súdené nájsť toho, na koho čakáš. Skôr by som povedala, že to má ešte čas.
Možno presne ten koho hľadáš je na nejakej pomyselnej "ceste" za tebou a bude to chvíľku trvať, no bude to stáť zato.

Sakra, asi by som to nemala preháňať s pozeraním HIMYM. Potom sa cítim ako terapeut :-)

4 Narween Black Narween Black | E-mail | Web | 2. srpna 2014 v 23:14 | Reagovat

Rada by som napísala, že chápem tvoje pocity ale... toto sa mi vážne ešte nestalo a v celých záležitostich vôkol vzťahov som useful asi ako vrecko s ľadom na Antarktíde.  Ale mrzí ma to a naozaj s tebou súcitím. Aj ja by som nadávala keby sa mi stalo niečo podobné. Neboj, niekto ti určite súdený je (dúfam, že aj mne...) Ale ten koniec by som pokojne mohla prekopírovať na svoj blog pretože aj ja sa tak cítim... Držím palce a keď si smutná daj si zmrzlinu! :D

5 LinDa☮ LinDa☮ | Web | 3. srpna 2014 v 11:47 | Reagovat

Som rada, že si sa vypísala a napísala všetky tie pocity.... mám rovnaký pocit ako ty, že budem naveky sama. A viem aké to je hrozné, keď je už niekto zadaný...a ešte keď sa stará o dieťa (aj keď nie je jeho). Pretože som zažila niečo podobné :(
Úplne ťa chápem, ale treba veriť, že na nás niekto v tom šírom svete čaká.
Veď máš len 17, ešte máš veľa krásnych rokov pre sebou :)

6 Zuzka Zuzka | E-mail | Web | 3. srpna 2014 v 19:44 | Reagovat

Ó, asi je blbé s atu rozplývať nad tým aké krásne to bolo (ako zo filmovaného románu Steelovej) a ako si to krásne písala. Veľmi ma mrzí, že to nedopadlo podľa tvojich predstáv, lebo ten chalan musí byť úplná trieda, keď sa stará o babu, na ktorú by mal byť totálne naštvaný a o dieťa, ktoré nie je jeho.
No, každopádne možno teraz nemáš v láske zrovna šťastie, ale ono to raz určite príde, neboj času dosť ;)

7 saorisse saorisse | Web | 4. srpna 2014 v 14:19 | Reagovat

:( ach jo...je mi to líto...při čtení článku se mi zaleskly oči...mrzí mě, že se ocitáš v takovýhlech situacích, když by sis zasloužila lásku...ale ona přijde...já v 17 trpěla podobně jako ty...:)

8 Caroline* Caroline* | Web | 4. srpna 2014 v 15:46 | Reagovat

Ježíš to je kretén, měl ti říct, že je zadaný a neměl sakra začínat, nemáš se proč trápit, byla bych na něj spíš pěkně nasraná, že tě dostal do takové situace. Ach jo, já ty chlapy tak nesnáším...
Jednou potkáš někoho, kdo za to stojí a my tu budeme číst další love story (byla jsem úplně přitisknutá k obrazovce, když jsem článek četla), ale už se šťastným začátkem něčeho nového :).

9 Vivi Vivi | Web | 4. srpna 2014 v 15:48 | Reagovat

Ked som to čítala mala som pocit, že čítam nejaku romantickú knihu. Bolo to krásne a je škoda že to takto skončilo. Ale zas je dobré že sa s tým priznal hned.
A Laleh neboj sa že si nikoho nenájdeš..uvidíš ked to budeš najmenej čakať tak príde tvoja láska, len netreba za každú cenu chcieť priatela:) ono to príde samo a ty si k tom krásne skvelé a šikovné dievča tak sa nemáš čoho báť :)

10 femme fatale femme fatale | Web | 6. srpna 2014 v 0:39 | Reagovat

tak toto som vážne nečakala!!!...nie je to tvoja chyba tak prestaň, ako si mala to všetko vedieť? mal ti to povedať, mal sa ovládnuť....
nie je to fér,...ale tvoj princ ešte príde, len týchto koňov musíš odohnať, aby mal priestor :)

11 Amelie Amelie | Web | 16. srpna 2014 v 2:21 | Reagovat

Má milá, je ti teprve 17. Pravděpodobnost, že najdeš lásku, je snad (skoro) 100 procent. já jsem se ve tvém věku tohohle taky bála, proto jsem si vzala prvního, který se namanul a potom jsem hořce litovala.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama