Čo to vlastne...?

24. srpna 2014 v 16:10 | Laleh Maro |  Z (môjho) života
Presne tak, idem napísať tak miliónty článok na tému, prečo zanedbávam blog. Milí moji, jednoducho toho nie som schopná. Verte mi, že mám kopu rozpísaných článkov o kadečom, o hudbe, názorové články, challenge, tagy, kadečo, ale jednoducho sa mi teraz nedá písať. Nejde len o to, že všetok môj voľný čas je od 12:00, kedy vstávam do asi 15:00, kedy odchádzam preč. Celý môj deň je jednoducho hrozne posunutý. Spávať chodím okolo štvrtej ráno, čiže o 12:00 je to akurát tých 8 hodín, čo tiež býva veľmi výnimočne, pretože trpím nespavosťou. Preto dokážem naspať za tri dni, čo je 72 hodín, nejakých 7. To ja šialene málo, ale ja s tým nič neviem urobiť. A keďže sú prázdniny, nastáva môj problém stresu z nevyužitého času, preto ma doma nájdete málokedy. Stále som preč a aby som si oddýchla? To vôbec. Už vidím, ako budem dospávať prázdniny ešte mesiac cez školu. Ja viem...raz ma vypne.


Aby som objasnila trochu moju situáciu a vlastne vám vysvetlila, prečo som usúdila, že moja prítomnosť by narobila len škodu...ak si spomeniete na príbeh chalana, ktorý bol tretí v poradí, čo mi nevyšiel...príbeh samozrejme pokračuje. Keď som sa už rozhodla, že kašlem naňho a našla som si jedného skvelého, úžasného chalana, ktorý ma mal hrozne rád, boli sme...jednoducho sme boli spolu ako keby celý život a ja som sa vyslovene namotala na to šťastie, ktoré mi tie dva týždne dával, oznámil mi, že sa dozvedel, že odchádza na rok do Anglicka. Vážne ľudia...môže toto byť? Môžem mať takú smolu? Kamarátka mi uznala právo zošalieť a spraviť scénu. Ja neviem, či som ozaj zlý človek a karma mi to vracia alebo čo, ale...nie je to sranda. Samozrejme to bol ten bod, kedy som sa úplne zrútila a zosypalo sa na mňa všetko to, čo som dovtedy držala v sebe. Stále nie som úplne v pohode. Stále som schopná rozplakať sa v dave ľudí. Len tak. No a my dvaja nevieme, čo máme robiť...či sa prestať úplne stretávať, aby sme sa ešte viac na seba nenamotávali alebo byť spolu čo najviac, aby sme si užili najbližšie posledné spoločné chvíle. A tak viete čo? Robíme niečo medzi, čo je najhoršia možnosť, samozrejme. Aby toho nebolo málo...zrazu sa mi začali ozývať ďalší a ďalší chalani, ktorí sa rozhodli, že sa na mňa namotajú a začnú mi komplikovať život. Nie, nechválim sa, ľutujem sa...lebo ako je rok dlhý, tak si nikto nespomenie a preto na konci prázdnin prídu všetci naraz. Všetci sa urážajú a žiarlia a ja som tá najhoršia. Ja len čakám kedy to prejde a ako to skončí.
A uznávam, že som diabol, lebo keď nie som šťastná ja, môžem kašlať celý svet. A vtedy mi je jedno komu ublížim pre môj chvíľkový pocit šťastia. Áno, taká zúfalá som. Rozvraciam rodiny a životy.

Všetok môj voľný čas trávim premýšlaním nad tým, čo je zle. Čo ja robím zle, ako to mám zmeniť a...všetko! Nikto by nemal dovoliť inému človeku plakať. Nemali by sme si ubližovať. Mali by sme sa snažiť byť milí a viete čo mi stále vychádza? Straty. Je to priama úmera→ čím milší človek je, tým väčšiu smolu bude mať. A to je môj život. Natoľko sa snažím byť milá na iných, že to ubiližuje mne. A to som si povedala, že už to nikdy neurobím. Bože, sama sebe seriem do huby. Vážne. Mladá a blbá. Ale kamarátka mi povedala, že preto mám takú smolu, že moje šťastie, čo príde je také obrovské, že rýchlejšie prísť nevie. Bodaj by to tak bolo, to by bolo...ani neviem. Ak by to z časti bolo také skvelé ako s tým chalanom, tak by som bola najšťastnejší človek na tejto planéte. Ano, ľutuj sa Laleh, to ti pomôže, sakra.

Okej, poďme ešte trochu k obhajobe. Tieto prázdniny utiekli najrýchlejšie zo všetkých, čo som kedy zažila. Možno je to tými zážitkami, ktorých bola kopa alebo tými skvelými luďmi, ktorých som spoznala. Úplne som sa oddelila od mojej bývalej partie plnej pokrytcov a stretávam sa s nimi len keď mám náladu. Čiže nie som od nich závislá. Bola som snáď na každej akcií, ktorá bola tu na okolí, bola som všade, kde sa niečo dialo...všade, kde ma volali aj nevolali, jednoducho som sa snažila nenudiť sa. Nechcem si povedať v sepmtembri, že som premrhala prázdniny. Chcem spomínať na všetko, čo som robila, ako som si užívala. A tak zatiaľ sa mi darí. Ani si nespomínam, kedy som bola naposledy celý deň doma. Možno na začiatku prázdnin. (A vlastne tiež, keď som sa dozvedela, že odchádza.) Na počítači som tak málo, že si stihnem na facebooku podohadovať kam sa ide, pozrieť si komentáre a zas bežím. Preto neodpisujem na e-maily, komentáre a preto ani nestíham komentovať vaše články. Ale musím povedať, že ich čítam na mobile, keď mám chvíľku čas (áno, na záchode napríklad, ozaj tým časom nemrhám, hah.). Už teraz ma mrzia tie veci, ktoré viem, že už nestihnem. Chceli sme ísť s mojou najlepšou kamarátkou na tri noci k nej na dom, kde nikto nie je, do dediny, kde nie je ani obchod a ani signál, čiže by to bolo úplne vypnutie. Lenže nemáme kedy! Do konca prázdnin ostáva asi týždeň a ja mám na každý deň už niečo. Napríklad hudobný festival, ktorý sa koná kúsok od môjho mesta. Čo znamená, že tam nemusím stanovať, jupí! To ja by som s mojimi zdravotnými problémami ani nemohla. Čiže parádička, budú tam úplne všetci moji známi, tak sa teším. Už máme lístky. To, že som si teraz našla čas na článok, ktorý je dlhý ako ...niečo, čo je veľmi dlhé, je úplny zázrak.
Možno by som si ten nedostatok času neuvedomovala, keby on neodchádza... Lenže odchádza, ja si to uvedomujem a preto z toho môžme spraviť len jeden logický záver:

Milí moji čitatelia, ktorých ľúbim najviac na svete, články budú. Po prázdninách si určite nájdem kopu času na to, aby som sa venovala nie len svojmu blogu, ale aj vašim. Hneď, ako sa aklimatizujem do školského stereotypu a po prekonaní odchodu práve jeho, čo bude asi tak v polke sempembra bude toľko článkov, že sa vám to ani nebude chcieť čítať. Nebojte sa, nekončím...len tak trošku pauzujem. Ale myslím na vás...


Túto zúfalo-rozzúrenú pesničku som si v poslednej dobe dosť obľúbila. Hahahahahaha, srandujem, vždy bola moja najobľúbenejšia. Ale čekujte ten koniec. Why have you forsaken me?
Vaša Laleh. :-*
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Vivi Vivi | E-mail | Web | 25. srpna 2014 v 17:00 | Reagovat

Laleh som rada, že konečne vyšiel nejaký článok od teba. Neviem čo k tom povedať, asi len že si musíš uvedomiť že sa nedá všetko stihnúť. A ver mi, že si  nepremrhala časom, ja som premrhala časom najviac ako sa dá ale ty sa zabávaš. A viac sa zabávať už nedá :D
A ktomu chlapcovi? hmm no neviem, možno sa až velmi rychlo namotáš a preto to máš tak tažké. Je mi to luto, ale čo sa dá robiť :/
Tak snad ti čim skor vyjde ta láska po ktorej tužiš:)
Krásny den!:)

2 galaxyyy galaxyyy | Web | 25. srpna 2014 v 19:52 | Reagovat

mozno som naivna, ale myslim, ze ak ten chalan stoji zato, rok v anglicku by problem byt nemal, skype existuje.. ale ak je vzdialenost problem, tak hej, vyznam pokracovat nema.. ale ja neviem :)

3 Zuzka Zuzka | E-mail | Web | 25. srpna 2014 v 20:27 | Reagovat

Ja si myslím, že ak sa fakt ľúbite, tak aj tú diaľku prekonáte. Rýchlo sa daj dokopy, uži si ako sa len dá a už sa teším na tie ďalšie články :)

4 Laleh Maro Laleh Maro | E-mail | Web | 25. srpna 2014 v 22:41 | Reagovat

[1]: Práveže ja sa vôbec nenamotávam na chalanov. Ja som sa namotala na to šťastie, ktoré som po roku zas pocítila. :-)

[2]: [3]: Kočky, problém je v tom, že sme spolu boli týždeň a to je veľmi málo na to, aby sme pre seba obetovali rok bez seba. Žiadne záväzky, málo zážitkov a o zaľúbení sa tiež ešte nedá hovoriť...jednoducho najhorší čas na odchod a odlúčenie. :-) A kto vie, či sa o ten rok naozaj vráti. :-)

Inak vám ďakujem za podporu. :-*

5 LinDa☮ LinDa☮ | Web | 26. srpna 2014 v 21:39 | Reagovat

Poznám to, keď spoznáš nových ľudí, novú partiu :D
U mňa je najhoršie to, že sú tak ďaleko. Veľmi ďaleko :( Takže tak. A ďalší si ťa zas nepamätajú, pretože keď si ich stretla, boli ožratí. Hrr. Takéto mám tento rok leto.
V júli som ešte žila, užívala si leto. Ale teraz už na všetkých kašlem a zas depkujem, že prázdniny sa končia a nestihla som všetko čo som chcela stihnúť. V Žiline som bola iba raz, a chcela som tam ísť minimálne dvakrát.
Tak ti prajem nech si užiješ posledné dni prázdnin, nech sa potom aklimatizuješ do školy, dospíš.. a potom  dúfam, budeš mať čas, nápady a energiu na písanie článkov, na ktoré sa už teraz teším ;)
Škoda, že ten chalan odchádza. Určite to raní :/

6 Narween Black Narween Black | E-mail | Web | 27. srpna 2014 v 11:27 | Reagovat

Mne tieto prázdniny tiež ubehli hrozne rýchlo... u mňa to bude tým, že som bola tri týždne mimo domu asi :D Keď som sa vrátila už bola polovička augusta a prázdniny v psej riti pretože všetci išli na dovolenky/chaty a pod. práve ten týždeň čo som sa ja vrátila... tak som tu bola sama ako prst :D Nevadí, aspoň som mala asi prvý(a posledný)krát tieto prázdniny čas aj pre seba.
Nechceš mi nejakého z tých chalanov poslať ? ;-):D
To s tým anglickom a celým hentým ma mrzí... naozaj veľmi veľmi veľmi mrzí. Chúďatko Laleh, mám chuť za tebou prísť vystískať ťa, spraviť ti kakao a objednať pizzu (to naozaj pomáha, mám to overené) Neboj, bude lepšie. Uži si posledné dni prázdnin, budem sa tešiť na ďalšie články bárs by boli aj v decembri :D

7 saorisse saorisse | Web | 31. srpna 2014 v 15:35 | Reagovat

Aale Laleh..neospravedlňuj se kvůli nečinnosti, však to určitě všichni chápeme a nejsi jediná. :-) To, jak si prázdniny užíváš - tak to má být. Od září tě asi tolik zážitků nepotká, tak je dobře, že jsi využila prázdnin.
S těma klukama to je smutný. Někoho si takhle moc oblíbit a pak muset bejt bez něj...pak poznáš dalšího a je tady to samý...furt dokolečka..nemůžeš s tim člověkem plánovat a dlouhodobě být...
V životě nastávaj situace, který se opakujou. Pořád a pořád.. proč?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama