Vonia to ako...

6. července 2014 v 23:22 | Laleh Maro |  Oddychové
...detstvo! Milí moji, dnes som bola na návšteve u môjho dedka (ktorého mám najradšej na svete), ktorý býva na dedine. Ako malá som tam chodila stále. Cez leto som bola stále len tam, lebo ako decko z mesta som si chcela užiť trochu dedinského vzrušenia pri chodení na huby a hraní sa sám niekde na záhrade. Nikdy som si tam nenašla kamarátov, ale ako dobre! Chodila som tam obvykle s bratom. Keď som sa tam dnes vrátila, tak to bola nostalgia...
Prvé, čo som urobila, bolo logicky to, že som obišla celú záhradu a zožrala som všetko, na čo prišlo. Niet lepšieho pocitu ako zjesť niečo, čo si práve odtrhol. Ako prvé som vzala na mušku maliny. Bože, tie boli dobré. Hrozne som sa ich prežrala. Ako správny sedlák som ich neumyla, ale stále sa vo mne prejavoval kúsok mešťáka a preto, keď na jednej maline bol chrobák s ľakom som ju šmarila o zem. Nezapriem sa. Potom som zdevastovala hrášok. Sladký, zelený, čerstvý biohrášok (teda neviem, či bol bio...ale nepoužívajú postreky...). A potom som ich zazrela! Biele ríbezle! Bože, čo ja som zežrala. Už len čakám, čo mi to urobí v brušku, lebo keď som prišla domov, fukla som do seba kávu s mliekom v pomere 1:1 (voda a mlieko, super, nie?).


Nakoľko tam mám aj malého 5ročného bratranca, bola som pozrieť aj jeho. Keď sa hanbí, tak nezvykne povedať ani pol slova, čiže sme komunikovali rukami-nohami. Nakoniec sa mi ho podarilo presvedčiť, aby sme šli von za ostatnými. Chyba, Laleh, chyba. Vonku pred bránou ho čakali jeho kamaráti, ktorých on bez nejakého premýšľania zavolal dnu na záhradu. Úžasné, nie? Viete, že deti milujem, ale tieto som nemohla vystáť. Furt za mnou chodili, či toto, či hento. A raz mi došli nervy a tak som im chaldne povedala "No nie deti, nepôjdem nikam, nechce sa mi a ak sa to dievča so mnou chce porozprávať, tak nech len pekne príde.". No na druhú stranu bol pokoj. Tým "len nech príde" som myslela to, že mi jedno dievčatko cez ostatných posielalo odkazy. Alebo ma volali, aby som šla ja za nimi. No nie. Už chápem to rodičovské "keď niečo chceš, tak prídi...". Nakoniec to dievčatko ozaj prišlo, že mi chce niečo ukázať. A zrazu? Bääääm! Z ruky jej vyletelo vtáčatko. No mňa skoro zo stoličky vykotilo. A potom im ušlo, tak ho naháňali a...chúďa, nakoniec ho ozaj našli....
Každopádne som si tak spomenula na dvoje detstvo. Presne si pamätám ako sme si aj my posielali odkazy cez ostatných, keď sme sa sami hanbili. A boli sme celí špinaví. A nevadilo nám to, vôbec. Chytali sme absolútne všetko, čo prišlo pod ruku. Do rybníka sme išli v gumákoch a vrátili sme sa dva krát takí ťažkí, lebo sme išli do tak hlbokej vody, že sme pár litrov nabrali do gumákov a vzali ju so sebou domov. A nevadilo nám to. Liezli sme po stromoch a behali po lesoch. Keď sa nám niečo nepáčilo, rozplakali sme sa. Keď sme boli unavení, spali sme. Nemali sme zábrany a povedali sme všetko na rovinu. Boli sme deti. Bože, ja chcem byť dieťa.

Na druhú stranu byť tánedžerom je tiež úžasné. Disky, domovice, bytovice, chaty, prespávačky, behanie po vonku, robenie kravín, neresti a nezákonné veci, chalani, baby a iné oné, zá*eby, lásky, kamaráti, hudba (tanec klobása, tak sa to hovorí u nás...), málo spánku, veľa spánku, spontánne akcie, nezájem o verejnú mienku... Vlastne teraz rozmýšlam, prečo depkujem? Veď sakra, žiť je úžasné! (Fedor, motivačný rečník...Laleh! Laleh preberá jeho funkciu.) A hlavne cez leto. (Už vidím seba, ako budem celé leto sedieť doma.)

No fájn, toľko k náhlej téme. Ktorú neviem definovať. Každopádne to bola len taká oddychovka, dúfam, že sa páčila. A otázky na záver (neobvykle, ale zaujímam sa o vás naozaj.):
Čo je najväčším poznávacím znamením detstva? Chcel by si byť opäť dieťaťom alebo ti vyhovuje tvoj momentálny stav?

Vaša Laleh. :-)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Melly Melly | Web | 7. července 2014 v 8:31 | Reagovat

Čerstvý, domácí hrášek úplně zbožňuju, vždycky se ze mě najednou stane kobylka..:)

Ani nevím, co je pro mě největším "poznávacím znamením" dětství. Ale tys to napsala krásně v tom závěru druhého odstavce..:) Byli jsme bez zábran...

Dítětem bych asi znovu být nechtěla, možná jen na chvíli... Ta doba je už tak nějak pryč, vzala jsem z ní, co jsem mohla a je správné jít kupředu:)

2 steel32 steel32 | Web | 7. července 2014 v 12:03 | Reagovat

jezus chudák děda :DD si mu to všechno sežrala :DD

3 Caroline* Caroline* | Web | 7. července 2014 v 15:47 | Reagovat

Achjo, tím jsi mi připomněla to moje dětství, což byla ta nejúžasnější část celého mého života. Já jsem na vesnici vyrůstala, jako fakt na vesnici kde se ani autem nedalo dostat, všechno bylo strašně daleko a žádné cesty tam prostě nebyly, jen pole, kopce, lesy, potučky... a bylo to úžasné! Jako malá jsem byla ve městě často nemocná a mamka potřebovala pracovat, a tak mě poslala právě na tu vesnici k babci a Stasiowi (je to v Polsku a svému nevlastnímu dědovi jsem vždycky říkala jménem, byl nejlepší...) a tam, jenom tam jsem byla stále zdravá a štastná a měla kamarády, kteří jsou asi na celý život, protože po jednom návratu mě tam poznali kluci, se kterýma jsem si prý jako malá hrála před deseti lety (ted už šestnácti), a kamarádky si pamatovaly události, které jsem si už ani já nepamatoval, a tak jsem si tam užívala jak dětství, tak i jedny prázdniny jak teenager kdy jsme v noci utíkali a scházeli se před kostelem, kdy jsme chodili na vesnické zábavy a na opékačky 4 km daleko a pak jsme měli problém se vrátit :D. Achjo, nepřipomínej to, je to strašná nostalgie a žádné místo na světě nebude nikdy lepší. Marně se tady v okolí pokouším hledat lesy a hřiby... Takže ano, chtěla bych být opět dítětem, lézt po stromech a hrát si celý den někde venku, mít další a další modřiny a odřeniny z pádů, když se mi zachce sjet na kole kopec v plné rychlosti jen abych si užila ten pocit, ale není to možné...

4 Vivi Vivi | Web | 7. července 2014 v 22:13 | Reagovat

:DDD vyletel vtáčik z ruky, kto by sa nezlakol? :OO :D
Deti, ach detstvo je krásne, neviem či by som cchcela byť dieťatom. Možno áno, niektoré veci by som chcela vrátiť ale navždy byť dieťatom určite nie :)
Ale spomienky na lezenie po stromoch, na vybíjanú, na stop-zem, slepú babu, preteky slimákov a plnoo plnooo dalšich vecí, tieto spomienky ostanu navždy a stále na nich budem spomínať v dobrom:)

5 Narween Black Narween Black | Web | 7. července 2014 v 22:38 | Reagovat

Hmmm... ako sa mám dobre, že bývam na dedine a chodím sa napásť rôznych ovocných a zeleninových čerstvostí bárskedy :D Ešte má hrášok ? To je dosť divnô 8-O My už máme všetok takmer mesiac zamrazený alebo zjedený :D
Poznávacie znamenie detstva ? Ľahšie otázky sa v tvojom repertoári nenachádzajú ? Asi bezstarostnosť. Keď si dieťa nezáleží ti príliš na názore ostatných, okolia. Proste si taký aký si a grgáš v kostole (nie, že by som ako decko grgala v kostole, ja som do kostola ani nevkročila to kamarátkin mladší brat :D) A ešte to, že každý deň bol proste dobrodružstvo. Vstať a byť šťastný, natešený a nadšený z toho, čo zvláštne sa môže stať. A kúzla, viera v deda Mráza, zúbkovú vílu, mágia, strašidlá, draci, princezné... :D Proste to všetko... také kúzelné detstvo ;-)

6 femme fatale femme fatale | Web | 7. července 2014 v 23:52 | Reagovat

aj ja som meštianka a presne tak reagujem na chrobáky :D :D práve som dostala chuť na maliny..presne také, dobré,čerstvé,nazbierané...:) je skvelé, že si si na to všetko mohla pospomínať :) chýbajú mi tie časy,..ale predstava, že by som mala všetko prejsť odznova a opäť vyastať,.to už nie, som rada, že je všetko tak ako je :)

7 Laleh Maro Laleh Maro | E-mail | Web | 8. července 2014 v 14:02 | Reagovat

[1]: Ďakujem. :-)

[2]: Ale on to hádam pochopí. :D

[3]: Ale ja som rada, že som ti pripomenula tú časť života, kedy si bola najšťastnejšia. :-) ...a počuj, vždy sa tam môžeš vrátiť a liezť po stromoch a stýkať sa s tými luďmi. Ja za času na čas chytím takú náladu tiež, vezmem kamošku a beháme po lesoch. Síce sa nehráme na lesné víly, ale spomíname. :-)

[4]: Vitaj späť, Vivi. :-) Navždy dieťaťom by bolo možno šialené, ale sem-tam sa vrátiť...to hej, že? :-)

[5]: Myyyy....sme asi z Narnie, nám hrášok ešte raší. :D Nenachádzajú, ale treba byť náročný... :D Presne tak, hlavne ten nezáujem, čo sa patrí a čo nie s náznakom detskej nevinnosti a naivity. :D

[6]: Meštianky sa nezaprú! :D hej, život má kúzlo v každom období. :-)

8 LinDa☮ LinDa☮ | Web | 9. července 2014 v 20:13 | Reagovat

Tak geniálne napísané. Moje detstvo je o sliepkách, kozách, ošípaných, o mojej večne otravnej babke...och
Ale tá druhá babka bola pre mňa oveľa lepšia. Alebo dedo, ktorému som nerozumela ani jedno slovo. Pretože veľmi šušlal.
Škoda, že my nemáme malinky, dala by som si.
My sme radšej v tej vode chodili bosí. alebo v žabkách, ktoré nám často odplávali.
Pomohla si mi spomenúť na moje detstvo :3 :3

9 Laleh Maro Laleh Maro | E-mail | Web | 11. července 2014 v 10:41 | Reagovat

[8]: Ďakujem ti!! :-) Zaujímavé spomienky, žiadne rozmaznané decko z mesta, čo? :D Presne, časom plávajúce žabky. :D ....som rada. :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama