Červen 2014

Kedy som?

29. června 2014 v 16:07 | Laleh Maro |  Téma týždňa
Už som pár krát zrejme spomínala aká som staromódna. Vždy za to viníme mamy, babky, učiteľky a neviem koho všetkého, ale s pokorou musím priznať, že patrím k nim. Ale asi inou cestou. Chápem pobúrenie všetkých v tom, že štusťáková vetrovka (bože, fakt, len ten názov je trápny, uznávam) nie je niečo, čo by som bola teraz najradšej nosila. Na druhú stranu snapback s napísom "fuck you!" a creepers sú omnoho odpudivejšie. Hlavne teda tie otrasné napodobeniny topánok.
Čo ma štve je tá verejná myšlienka, že keď si dáte igelitovú sukňu, športovú podprsenku, sterlilné creepers (viete...papuče v tom štýle...no to je topka, to vám teda poviem.) a dáte si čierny rúž, tak velice vybočujete z davu, lebo koniec koncov je to swäg a nikto iný to nenosí, že? A hlavne "fuck society", čo si myslia, lebo toto je môj životný štýl. Lebo toto v preklade znamená "teraz čakám na komenty s uznaním a všetci nasledujte moooj swäg". Preboha...čo sa to deje?

Zrejme je to pekné pre väčšinu. Mať 20 kíl a na fotkách sa tváriť ako mŕtvola. No však s takou váhou ako inak, že? Asi som proste fuckin weirdo (pozor, pozor, makarónizmus. :3), ale ja som proti. Podľa mňa ženské, krásne a sexy je všetko z dôb minulých. Pozrime sa na to takto:

Bol krásny letný večer roku 1955. Hviezdy už žiarili na oblohe, proste idylka jak blázen. Laleh sa chystala na svoje rande, olalá. Otvorila skriňu, ktorá bola plná farieb, šiat a sukní a vybrala si to najlepšie, čo mala. Ano! Čierne bodkované tričko, červenú bodkovanú midi sukňu a obula si k tomu čo? No číny. Biele. Spravila si linku, dala čerevný rúž a v tom už na dvere klopal jej amant. Vyšla teda von a nesmelo sa usmiala. On ju zdvorilo pozdravil a hanblivo jej vyznal jej krásu, ktorú vyvyšovala jej krásna plná postava. Každému sa páčila, znázorňovala samotnú ženskosť... Celú dobu na ňu hľadel ako na zjavenie, bol k nej veľmi milý a galantný. Chcel to spraviť. Chcel. Veľmi... Bol to predsa len 18 ročný chlapec a tak to skúsil. Chytil ju za ruku! Ona sa len zasmiala a pritúlila sa bližšie.

Čo znamená moje aaaaach?

27. června 2014 v 19:03 | Laleh Maro |  Oddychové
Guten tag! (Áno, pošahané a totálne úchylné nemecké vítanie. Nemčina je vtipná. Gesundheit liebe Schmetterling! + hitlerovský prízvuk. LOL.)
Moja milovaná Narween nedávno pridala článok s názvom "aaaach" (entschuldigung, nepočítala som všetky áčka.), ktorý bol o tom, čo jej ááách vlastne znamená. A preto mi napadlo: napíšem to aj ja, aj keď to nikoho vôbec netrápi! Takže ááách...
Moje aaach vlastne znamená absoltúnu spokojnosť a vyrovnanosť, nakoľko prichádza leto, leto-letíčko, jedny krásne dlhé prázniny, absolútne minimum stresu a liekov, pokoj bez učenia a nekočná a neobmedzená časová voľnosť (v rámci toho, čo mi naši dovolia, how awkward.).
Moje aaaaach vyjadruje obdobie bez pretvárky a potláčania emócií, ktoré mi dovoluje povedať všetkým všekto bez kecov a milosrdných klamstiev. Už som to písala. Neraz.
Aaaach tiež hovorí o spokojnosti s tým, že možno na tomto svete nie som až tak sama. Že nie som opustená a nie som tá šedá myš v tieni mojich krásnych kamarátiek. Že aj mňa si sakra všímajú a zrovna ja si môžem uloviť poriadneho chlapa. (Jopky, je to tam. Chlap jak buk, čistokrvný slováčisko jak repa, vášnivý, šialený a dúfam, že je celý môj... Laleh, čo sa deje? Hádam si len nemala šťastíčko?)

Do polovice chrbta.

27. června 2014 v 15:14 | Laleh Maro |  Ružová rubrika
Miesto článku, ktorý by patril do skupiny k ostatným z challenge vám idem napísať ďalší beauty článok, tešíte sa? Áno, článoček, nad ktorým človek nemusí rozmýšľať.
Všetyk ženy túžia po tom mať hrivu do polky chrbta, zdravú, krásnu, žiarivú. Skúšajú všetko a? A nič nefunguje. Prečo? Prečo, preboha, keď sa tak veľmi snažia a vyhadzujú peniaze za všetky výrobky, prístroje, kaderníčky. Well...
Ja sama som kedysi skúšala všetko, tiež som chcel mať krásne dlhé vlasy, lebo svoje pôvodne dlhé som si ofikala po ramená a potom som bola smutná z toho, že zas vyzerám na 12. (Mala som vtedy asi 12, ale o to tu vôbec nejde.) Odtvtedy som chcela vyzerať opäť na dospeláckych 13 a mať dlhé vlasy. Skúšala som fakt všetko a viete, čo funguje? Nič! Je to úplne zbytočná námaha. Teraz mám vlasy po zadok.



Ten diabol v mojej hlave ma núti robiť...

21. června 2014 v 13:50 | Laleh Maro |  Téma týždňa
Vždy sa snažím byť milá. Vždy.
Pri zoznámení s niekým som tak nechutne milá, že mám chuť zvracať dúhu. Neviem, či je to prirodzené, lebo...no ide to automaticky. Vždy dávam ľudom rovnakú príležitosť a preto som teda milá vždy. Je to tak správne? Vždy slušne vychádzam v ústrety všetkým, pretože môj život by mal mať úroveň. Takú úroveň, že dokážem slušne reagovať na akúkoľvek kravinu a hnoj, ktorý vedia ľudia veselo a bez rozmyslu vypúšťať z huby. Nikdy nezaregujem s horúcou hlavou, pretože si myslím, že som dosť dospelý človek na to, aby som sa vedela kontorlovať, aj keď jediné, čo v tú chvíľu mám chuť spraviť je odkusnúť dotyčnému hlavu a zahodiť ju cez plot. Príde mi absolútne nedospelé, keď niekto povie niečo bez rozmyslu. Bolo by to v poriadku, keby "argument" nemal úroveň 7 ročného dieťaťa. Ja som proste dáma, mám úroveň.

Takýchto situácií sa mi naskytne za deň také množstvo, že normálnym smrteľníkom by vybuchla hlava. Ako sociálny pracovník som sa to praxou proste naučila. Každý do mňa hustí poľutovaniahodné životné príbehy, výčitky voči mojej osobe, robí nespravodlivé rozhodnutia a čaká, že mojim životným zameraním by môj prístup mal byť vhodnejší ako niekoho, kto študuje drevorezbárstvo. Mal by byť takpovediac konformný. Jednoducho čakajú, že skopím hlavu, budem súhlasiť a poľutujem ich. (Každý dobre vie, že najväčšie neviniatka sú najväčší hajzli a ľudia si stále myslia, že sociálne zameraní ľudia sú proste výnimkou.) Asi si myslia, že jediné, čo je v našom záujme je spoločenské blaho a spokojný život každého jednotlivca. A hlavne dokážeme zniesť úplne všetko, lebo ostatní nám predsa majú byť prednejší. Damn...


Je lepšie prísť neskoro a krásna ako včas, ale škaredá...

21. června 2014 v 0:24 | Laleh Maro |  Z (môjho) života
Čauko kreatúry!
Po dlhej dobre sa hlásim a tiež je to tak trochu možno z dlhej doby, či pocitu zanedbávania a istej povinnosti oprášiť tu z času na čas prach a nemyslieť len na seba. Dlho som nič nepridávala, aj keď nápadov bolo veľa. Aj energie. Všetkého. Len som ich proste nenapísala. Nemá to dôvod, vážne. Teraz ani nemôžem povedať, že som lenivé hovado, lebo mne sa aj chcelo. Len som sa na to vykašlala, v pohode, nie? Našťastie ma popadol ten pocit zanedbávania blogu. Áno milí moji, presne takto začína rušenie každého môjho blogu. Teraz to dúfam tak nebude, pretože ešte nesplnil nijaký účel. Nie, že by bol nejaký určený, ale proste ho ešte nesplnil. Poďme teda na nejaké tie témy, ktoré mám rozpísané...

Kazety môjho detstva.

15. června 2014 v 13:58 | Laleh Maro |  Oddychové
Niekedy sa cítim hrozne odlišná od ostatných... Ach jaj! Poznáte na facebooku tú hru SongPop? Môžete tam súťažiť s kýmkoľvek v tom, kto spozná viac pesničiek. Raz som hrala s jedným chalanom, ktorý dával stále Modern rap, Eminem, Best of 2013, Winter 2014 pop hits... No a ja som mu dávala Queen, 70´s collection, 90´s punk, Iron Maiden, ABBA a podobne. Vtedy sa ma on opýtal "Prečo dávaš stále také vykopávky?" ...

Úprimne, keď som písala 50 faktov o mne, zabudla som na jeden dôležitý. Absolútne zbožňujem starú hudbu. Veľa ľudí ju považuje za trápnu, nemodernú... Nechápem. Ja v starej hudbe vidím najväčšiu kvalitu, čo sa hudby, textov aj prevedenia týka. Niekedy si pripadám celkom mimo doby, pretože uznávam aj staré spôsoby balenia dievčat, zoznamovania, obliekania, ale hlavne hudby.
Keď porovnáme kvalitu pesničky od nejakého dnešného interpréta, jeho text sa skladá z jednej slohy, refrénu, ktorý má dve slová a melódie, ktorá je spravená na počítači. V minulosti to bolo celé inak. Texty by mohli konkurovať hlbokomyšlienkovým básniam od svetových básnikov, hudba robená vlastnorčune, hraná na nástrojoch, vyšperkovaná do posledných detailov. Vtedy si na tom dali záležať oveľa viac a ich hudba sa stala, dá sa povedať, nesmrteľnou. Spomeniete si na nejakú pesničku z leta 2011? Ja napríklad vôbec. Ale Yesterday od The Beetles pozná každý ešte dnes.

To ako sa dokážem vyžívať s takýchto starých piesňach ma absolútne teší a som z toho nadšená. Hlavne poslednou dobou som začala vo veľkom počúvať jednu z mojich najobľúbenejších kapiel a tou je The Queen. Názov rozhodne hovorí za všetko. Poznáte ten pocit, keď si dáte slúchatka, pustíte si hudbu a máte z nej husinu? Táto kapela to posunula na novú úroveň. My goosebump have goosebumps.


Na východ!

14. června 2014 v 21:47 | Laleh Maro |  Z (môjho) života
Wueeeej! Ako som už písala, vo štvrtok a v piatok som bola na výlete v Košiciach s mojou triedou. Teda...vlastne len s polovičkou triedy, pretože hentým diliniakom sa 40€ za výlet s prespaním zdalo vela. Každopádne ideme si to zhrnúť.

Ja osobne som sa hrozne netešila, lebo už v pondelok ma chytili také kadejaké stavy. Vracala som, brucho ma bolelo, mala som migrénu. Všetko dokopy. Každopádne som chcela pekné spomienky na strednú, tak som teda sa nadopovala liečikmi, ktoré ja neskutočne milujem a šlo sa na výlet. Čo ma absolútne stresovalo bola cesta. Išli sme síce vlakom, ktorý má záchod, keby ma to zas chytilo, ale! Ja som expert na strácanie sa. Úplne som sa videla, ako sa stratím ešte len pri nastupovaní, ako ma niekde zabudnú. Navyše moje kamarátky, ktoré mi slúbili, že ak už, tak sa stratia so mnou, nastupovali až o dve stanice ďalej. Cesta bola dlhá. Vo vlaku sme strávili 4 a pol hodiny. Musím spokojne prehlásiť, že môj tráviaci systém so mnou spolupracoval a prebiehalo to vlastne celkom bez komplikácií. Vlastne to bolo celkom zábavné. V počte 16 ľudí sme uprostred vlaku hrali Activity. Tak sme sa nasmiali a začali sa kolektívne zbližovať, čo teda naša trieda zažila prvý krát. Jediné, čo ma mrzelo bolo to, že všetci si tam pochutnávali na zelenine, sladkostiach, koláčikoch a šnycliach (rezne), pili tam sladené vody, kávy a neviem čo a ja som tam bola na suchároch a tyčinkách. Čo som nevdela, bolo to úplne zbytočné.

spolužiačkin šnýsl.


Different is good.

9. června 2014 v 20:00 | Laleh Maro |  Ružová rubrika
(Do prčíc s mojimi anglickými názvy. Na Slovensku po slovensky, sakra!)
Nakoľko mojimi obľúbenými článkami sú práve články beaty&fashion, samé od seba sa mi tu na blogu nejako rozrástli. No ja som z toho nadšená a preto; články o móde a kráse, do toho! Tento článok nebude výnimkou. Rozhodla som sa tak, keď som dnes spozorovala našu triedu. Samé baby, čiže dosť aktuálne. Ako ste si všmli, začína leto a to znamená viac možností štylizovania svojich outfitov.
Všimla som si, že väčšina báb má oblečenie v jednom štýle, čiže každý deň vyzerajú tak typicky pre ne. Ja osobne to nemám rada a mám v obľube meniť každý deň štýl. Aby som nepôsobobila nudne, že každý deň nosím legíny, tričko, mikinu a tenisky, rozhodla som sa spraviť si väčší rozlet v šatníku a preto sa tam nájdu ozaj veci, ktoré by na mňa človek netypoval. Každý deň preto môžem prekvapiť a zaujať. Okrem obliekania tomu prispôsobujem aj účes a líčenie. Snažím sa to obieňať, čo najviac sa dá. Preto je možné, že ma v jeden deň stretene ako dámu a v druhý deň ako extravagantnú rockerku.
Samozrejme, všetko držím v svojej línií; minimálne výstrihy, nenápadné šperky, dosť využívam svoje dlhé vlasy, rôznorodosť v topánkach a hlavne sa v tom cítiť pohodlne. Vždy to také svojské.

Keď si to tak vezmeme komplexne, opíšem celý môj týždeň ako sa pokúšam experimentovať a štylizovať sa v rôznych smeroch.

PONDELOK

Škoda reči, to ani nestojí za to...

8. června 2014 v 0:36 | Laleh Maro |  Názory
Takže idem pokračovať v challenge. Úprimne som som nečakala, že sa mi do toho bude celkom ťažko nútiť... Nie, že nútiť, ale chcem, aby tie články mali hlavu a päťu a keďže nie ždy mám úžasný nápad na článok, na to, o čom písať, ako to napísať a hlavne na to vždy nemám náladu. Nechcem sa do toho nútiť až va takom rozsahu, čiže články pribúdajú menej často ako som čakala. Dobre, úvodného obkecu by aj stačilo, vrhnime sa teda rovno na článok a na tému.

Dnes by som sa mala rozpísať na tému Drogy a alkohol. Dosť dlho som uvažovala, že či vôbec niečo také mám písať, lebo je to veľmi diskutabilné, z mojej strany veľmi hejterské a nerada sa o tom bavím, lebo je to pre mňa veľmi citlivá téma. Chcela som sa tomu vyhnúť, ale nakoniec som si povedala, že je to výzva a tak teda som si prikázala nevyhnechať to. V druhom rade som teda dosť dlho rozmýšľala, čo mám napísať. Toto bola normálne tá najťažšia časť. Je toľko možností. Mohla som písať primárne o alkohole a drogách ako o návykových látkach a čo to robí s ľuďmi, mohla som písať o tom, aká je dnešná mládež závislá na tom všetkom a nevedia sa ísť bez toho zabaviť, mohla som písať o mojich (smutných) skúsenostiach, teda o skúsenostiach úplneho abstinenta, čo sa alkoholu aj drog týka, ale ja som sa rozhodla úplne inak.
Chcem písať o ľuďoch, ako je mojim dobrým zvykom. O práve tých, ktorí sú závislí. Nie o konzumentoch, ale abstinentoch. Nie o ľuďoch vo fáze zvykania si na drogu či experimentovania, ale o narkomanoch. O nich bude dnešný článok. A o čom ešte? Správne, typicky pre mňa, o predsudkoch.

Ako dáma... II.

5. června 2014 v 19:30 | Laleh Maro |  Ružová rubrika
Pozor na to, už druhý v poradí z článkov o nechtoch! Pomaly sa to stáva stálicou tohto blogu. A niet sa čomu čudovať, veď ja a nechty tvoríme jeden krásny zaláskovaný pár. Už som uričte v predošlom článku písala, že žena môže byť okokoľvek krásna, ale keď má nechty ako sedlák, tak efekt úplne minul cieľ. Preto si vždy dám tú námahu, aby moje nechty boli aspoň v akom-takom stave, nech majú na sebe aspoň jednu vrstvu pekného laku. Aj keď nie sú zrovna pokreslené a vyčačkané, aspoň nech vyzerajú ako nechty slečny, ktorá sa o seba stará.
Ako tak pridávam tieto moje nechty aj na facebook, celkom dosť dievčat mi píše, či by som také nechty nespravila aj im. Vždy mi to príde, ako keby tie dievčatá boli len lenivé. Sama som sa to naučila aj ja tým, že som si vyrobila pomôcky, skúšala som, hrala som sa s tým. Dívala som videá a bola som samouk. Keďže z vlastnej skúsenosti sa to DÁ naučiť doma s improvizovanými pomôckami, verím, že tie devčatá by to dokázali aj samé. Preto vás všetko teraz vyzývam, skúšajte a určite sa vám to podarí.
Prejdime teraz teda k tým nechtom...

Začínam teda teraz nechtami, ktoré som kamoške robila z nudy počas voľných hodín v škole. Jednoduché; dots, dots everywhere.