Vlasy plné predsudkov. A hejtu.

8. května 2014 v 14:57 | Laleh Maro |  Názory
Nedávno som si prechádzala facebookom. Čekovala som príspevky, fotky, videá a narazila som na moju, celkom obľúbenú, stránku. Móda zo slovenských a českých ulíc, myslím. Okrem toho, že módu nechápem a som asi staromódna, rada si čítam tie komentáre. Nepochopím prístup tých ľudí. Niekto pridá klasický, pekný, neurážajúci outfit, ale preto, že nemá desivé topánky zvané Creepers, nemá viac odhaleného ako zahaleného a na hlave nemá veniec z umelých kvetov, je to nudné. No fajn, to by som tak neriešila, veď každému sa páči niečo iné. Ale asi som jediná, ktorá sa tým riadi. Niekto napíše, že sa mu to nepáči a druhý mu na to odpovie, že či mu ned*be (olalá, prepáčte), že však to je úplne super, že on sám je otrasný a nech sa schová. Vážne? Ľudia, vážne?! Niekto si nemyslí to, čo vy a preto mu d*be? (No vážne prepáčte, som sa akosi rozohnila...) Je predsa normálne, že ľudia majú protichodné názory, a vtedy je tu tá krásna, ale potlačovaná, tolerancia. Chúďa malé. Ja napríklad prijímam kritiku dobre, veď nemôže so mnou každý súhlasiť a vždy je tu niekto, kto si myslí o tej veci niečo úplne iné. Tak to je v poriadku. Ale nemôžem brať ako kritiku niečo, aj keď je to hnusné a mienené ako ozajstná kritika, keď to kritikou ani nie je. Ľudia to nevedia podať, tak nie je, čo prijímať.
No dobre, to, že sa ľudia hádajú pre rodzielnosť názorov je ale ešte to menšie zlo a úplna klasika. Listovala som si ďalej fotkami a bolo tam jedno dievča. Krásna, dlhonohá bolndíka s krásnym úsmevom. Síce bola otrasne oblečená, ale viete, čo tam bolo napísané? "Jasné, teraz všetci píšte, že úsmev je najkrajší doplnok, bože ľudia..." ČO?! Oni hejtujú aj to, že ostatní ľudí chvália, keď sa usmievajú! Nič sa im neľúbi. Keď sa neusmieva -hejt. Keď sa usmieva- hejt. Keď má odhalenú kožu- hejt. Keď je normálne oblečená- hejt. Vždy si niečo nájdu, ja to proste nechápem.


Ďalej sa môžme stretnúť s hejtom na niečo, čo človek vytvoril. Teraz som sa trošku zamerala na raperov. Oni majú hejterov celé kluby, ako by Separ povedal . (No nemusia ich mať len známe osoby. Aj ja mám celá nábor hejterov...poielam m týmto bočku. :-*) Vždy budú kritizovať, ale už len z princípu, že sa buď chcú velice odlíšiť alebo preto, lebo si chcú niečo dokázať a byť zaujímaví. Čo ma štve je v tomto prípade hejt na hejt- áno ľudia, zachádzame do nových extrémov! Niekto napíše na pesničku, že je to trebárs slabý kus. Okej. Možno, že aj je, ale nejaký fanatický fanúšik-hejter napíše na kritiku! ...áno, toto je kritika. Že čo ten človek dokázal, že je to len malý debilko, čo sedí doma za kompom a nič nevie. Len hejtuje a v živote nič nedokázal. Že keď bude taký dobrý ako on, tak môže kritizovať. Pozor, základné pravidlo hejtu- hejtovať možu len tí, čo sa mu rovnajú (pozn.: ostatné nuly, čo ho počúvajú musia držať hubu a krok). V podstate nie je šanca ako vyjadriť kritiku tak, aby to niekto nebral ako hejt. Zhejtujú vás a dovi. Že si myslíš, že niekto falošne spieva? Vraj, ako spievaš ty? ...ach jaj.

Haters gonna hate.


Druhým bodom článku sú určite predsudkári. Musia byť, pretože tieto dva "druhy" si idú ruka v ruke. Spolu s pošramoteným egom. Povedzme si na rovinu, každý tie predsudky máme. Aj ja, ja som celkom veľký predsudkár, čo sa ľudí týka. Niekoho uvidím a prvý dojem považujem za správny. (Neheh, no nikdy, vždy je zlý.) Takzvaný haloefekt je u mňa veľkým činiteľom a teda neviem, že či to môžem považovať za predsudky.
V podstate som sa chcela dostať k tomu, že ja som sa s nimi stretávala vo veľkej miere. Stále trochu, ale nie tak moc, ako kedysi. Najviac som to teda zažívala asi keď som išla z deviny do prváku. Odfarbila som si vlasy na modro. Nie celé...len tu krásnu väčšinu. Vtedy ste proste mohli vidieť to, ako sa za vami otáčali a ukazovali na vás. Ja som si to teda užívala, ale mali ste vidieť tie výrazy. No vtedy som bola v podstate vrah. Určite, veď aký môže byť človek s modrými vlasmi? Nikto normálny by si modré vlasy nedal! Ale ako povedala Morticia, čo je normálne pre pavúka, pre muchu je chaos. Veľmi boli ľudia prekvapení, keď som na nich bola milá, pomáhala som im, vždy...keď sa dalo. V autobuse som ja (jediný modrovlasý vagabund) uvoľnila tetuške miesto. A moralisti si už v hlave vymýšľali dôvody prečo. Asi je to súčasť môjho plánu uniesť celý autobus. Kúpila som žebrákovi jesť. Lebo ostatní nemali čas a peniaze. Hlavne, že mali také veľké srdiečko klamať. Bavilo ma šokovať ľudí. Možno sa hádam aj trošku zamysleli nad tým, že oni do toho nevidia.

Druhý krát boli na mňa veľké predsudky pre moje vierovyznanie. Žiadne totiž nie je a tak som bola hriešna pohanka. Lenže to oni najskôr nevedeli. Začala som chodiť na... "krúžok", kde sme vlastne boli animátormi pre deti v družine. Spolupracovala som s jednou rehoľnou sestrou a inými kresťanmi. Úplne výborne sme spolu vychádzali, nebolo problém, dokonca si ma obľúbili (a inak tomu nie je ani teraz). Raz sme mali chvíľku času a začali sme sa o kresťanstve baviť. Keď sa dozvedeli, že ja som vlastne ateista, skoro odpadli. Hovorili, že by nikdy nečakali, že ateisti sú takí milí, že si mysleli, že sú úplne zlí ľudia. Ja som...neverila vlastným ušiam. Ale potom som si zisťovala viac a niet sa čomu čudovať. V Biblií je , myslím, že v Žalmoch, napísané niečo v takom zmysle, že keď odmietate Boha, tak ste monštrum, ktoré zavrhne svet do spárov diabla. No a takto to presne vzniká, paráda. Deti to učia na škole...


Keďže som si obidvomi prípadmi už takpovediac prešla, rozhodla som sa byť iná. Nie násilne. Prirodzene. Úplne sa mi zhnusilo takéto správanie ľudí. Predsudkárov a hejterov. Je to ťažké, ale snažím sa to korigovať. Keby ste videli mojich kamarátov, pochopili by ste. Jeden lepší ako druhý! Obvykle si vyberám ľudí nedocenených, ignorovaných, zavrhnutých, ohováraných. A viete akí sú? Najlepší. Nikto ich nepozná osobne, len cez reči a zazretia na chodbe školy. Myslia si, že v piatok sedia doma na kompe a drtia GTA. No to vôbec. Mi môžu závidieť tú rôznosť skvelých ľudí v mojom repertoári vyberaných.
Dokonca aj keď som bola na praxi v družine som sa nestačila čudovať. Mali sme v družine cez 25 detí. Boli rôzne, vekovo aj správaním. Hneď zo začiatku ma učiteľka vyvarovala niekoľkých detí, ktoré sú VRAJ problémové. A ona sa tak k nim aj správala. Nech sa stalo čokoľvek, mohli za to práve oni. Mne to nedalo a začala som sa im venovať. A viete, aké skvelé deti to boli? Keď mi vychovávateľka povedala, že majú normálne napísané v záznamoch, že majú problémy so správaním, nechcela som tomu veriť. Keď som s nimi bola ja, boli úplne úžasný a musím priznať, že som sa s nimi fakt nasmiala. Raz sme robili komunikačný kruh. Deti si sadli do kruhu, podávali si hračku a rozprávali o položenej otázke. Raz bola otázka "Kto je vašim vzorom?". Obyvkle padali odpovede "mama, tato, súrodenec". Bolo to milé, ale zrejme to bola jediná správna odpoveď. Ked ten jeden "problémový" povedal, že on vzor nemá a chce byť sám sebou, učiteľka mu normálne vynadala, že nemôže byť namyslený a musí uznať, že je niekto lepší ako on. Myslela som, že jej jednu vylepím. Ja som ho nahlas pred všetkými pochválila, že sa mi práve jeho odpoveď páčila najviac. Deti ďalej rozprávali a učiteľka mi povedala, že on nemá žiadnych kamarátov, lebo sa nevie správať. Keď sme boli vonku a on sa hral s deťmi z vedľajšej triedy, učiteľka ho zavolala, že s nimi sa hrať nemá a keď nevie, ako sa má správať, tak bude s ňou. A pri tom s hrali pekne. Ale viete, porblémový je vždy len problémový...

Ak ste to dočítali až sem, tak ste skvelí a ja vám ďakujem. Hádam, ste sa zamysleli a spravili názor... :-)

Vaša Laleh. :-)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Desirée Lydon Desirée Lydon | Web | 8. května 2014 v 15:18 | Reagovat

Moc hezky napsaný článek, všechno jsi to pěkně vystihla :) Nesnáším hatery. Dobře, i já nemám ráda některé věci nebo hudbu, ale nikdy bych je nehejtovala. Někomu jinému se to může líbit, tak proč mu to brát a argumentovat tím, že je blbej a hloupej, že se mu to či ono líbí... Předsudky moc dobře znám. Taky jsem byla jejich obětí. Nesnáším lidi, kteří někoho uvidí a hned dokáží posoudit, jaký je. Nosí černý hadry, to bude asi nějaký cvok, co se řeže a všechny nesnáší, má brýle a dobrý známky, je to šprtka, co se neumí bavit a tak dále. Mohla bych mluvit do nekonečna. Jenže těmto lidem nevysvětlíš, že to, co dělají, je špatné. I já se snažím nesoudit podle prvního dojmu, ale úplně to odstranit nejde. Proto je první dojem tak důležitý, protože podle něho soudí všichni. A ten poslední příklad s tím klukem a vzorem je až děsivý. Taky bych měla chuť tu učitelku profackovat. Jak si může tohle dovolit říct?

2 LinDa LinDa | Web | 8. května 2014 v 19:06 | Reagovat

Článok ma opäť dostal.V dobrom. Môžem napísať akurát to, že neznášam hejty a keď niekto ničo súdi podľa prvého dojmu. :(

Byť iný je podľa mňa super. Ale potom je ťažké vyhnúť sa pozornosti ľudí a zvedavým pohľadom.
Modré vlasy boli určite super, ja by som chcela fialové :D :D

3 Caroline* Caroline* | Web | 9. května 2014 v 0:17 | Reagovat

Tak s tou učitelkou jsi mě teď úplně zaskočila :-o jak to může takhle říct? Je určitě lepší nebýt jako stádo a vidím vždycky, jak to funguje, když máme nějaké skupinové debaty v rámci akcí, nebo nějakých předmětů a všichni po sobě opakují dokola to stejné. Mají na něco říct svůj názor - jeden řekne, jak se mu to líbí, blablabla, všichni opakují (i když nevěřím tomu, že to tak je), vyjde řada na mě a řeknu popravdě co mi vadilo, tak se strhne vlna a ti co mluví po mně už se nebojí říct co jim vadilo :D achjo... No s tím prvním dojmem, to mě vždycky na začátku pohřbilo - nevím proč, ale většinou v nové skupině lidí mě neměli rádi a pak se po nějaké delší době hrozně divili a říkali, že vůbec nejsem taková, jak si mysleli... no super... jinak s tím oblékáním atd. Ať se každý obléká, jak se mu to líbí, není na to žádná šablona toho co je dobré a co špatné a když člověk narazí na ty omezené pipiny, co si myslí, že je, tak to ani nemá cenu řešit, jen nad nima mávnout rukou :D A co se týče vlasů - já měla nanejvýš sytě červené a to bylo ještě v době, kdy se to až tak nenosilo, to byly teda pohledy na ulici... :D ale hrozně se mi líbí jak si do blond dávají různé barvičky - modrou, růžovou a holčina na škole má i zelenou a dokáže to sladit se stylem oblečení a se vším tak parádně, že se mi to na ní hrozně líbí. Proč se vždycky tak rozepíšu? Asi proto, že máš tak dlouhé články, nutí mě to se ke všemu vyjádřit :D:D

4 Vivi Vivi | Web | 9. května 2014 v 0:17 | Reagovat

Vyjadriť svoj názor je niečo iné než hejtovanie aspon podla môjho názoru. Vyjadriť slušne svoj názor ako napr. To Oblečenie sa mi nepáči, je nudné, je vyzyvave a pod. je niečo iné než napísať niečo v zmysle ,,to Dievča je kurva lebo sa tak oblieka. Vážne nepochopím niektorých ľudí a neskutočne sa smejem pri čítaní komentárov, ako sa tam každý s každým hada :D Skvelý článok, dávam palec hore:)

5 Vivi Vivi | Web | 9. května 2014 v 0:21 | Reagovat

No a K tomu chlapčekovi. Máš úplnú pravdu, že ak niekto niekoho raz nejak označia, tak ho Takto Budú brať už stale.A Vážne to môžeme vidieť hlavnr v škole. Študent urobí čokoľvek vždy to bude zlé, lebo ty si Ten “PROBLÉMOVÝ“ ...vážne by si niektoré učiteľky niekedy mohli vstúpiť do svedomia

6 Amelie Amelie | Web | 9. května 2014 v 2:39 | Reagovat

Být sám sebou byla ta nejhezčí odpověď. Chování dětí bývá často i reakcí na učitele...když to s nimi učitelka neumí, chovají se děti hůř. A já jsem věřící člověk, ale nikdy bych nikoho, kdo nevěří, neodsoudila. Uvěřila jsem teprve před 11 lety. Jsem štastná, že svou víru v Boha mám, ale nikomu ji nevnucuji.
Jsem tolerantní, je mi jedno, co kdo nosí za oblečení a jaké má vlasy..když se mu to líbí, proč ne:-)

7 Laleh Maro Laleh Maro | E-mail | Web | 9. května 2014 v 15:10 | Reagovat

[1]: Ďakujem. :-) hej, podľa mňa je to tiež právne, že sa ti nepáči všetko, aj je v poriadku vyjadriť názor, ale hejt...ach jaj. :-) Je také smutné, že si ľudia, teda spoločnosť určila kto je aký podľa výzoru a nikto nemá toľko odvahy povedať iný názor. :-) Školstvo 21. storočia.

[2]: Ďakujem. :-) Aj ja, aj keď sa prvému dojmu nevyhne nikto, ale správať sa k niekomu na základe prvého dojmu je podľa mňa chyba. :-) Modré boli parádne. :3 Mala som aj fialové, ale to v hnedých moc nie je vidno, tak som to mala nakombinované s ružovou a modrou...a to ti bola pecka. :D Určite do toho choď. ;-)

[3]: Súhlasím, mne úplne až zabehlo. Vždy som zámerne chválila tých rozdielnych, aby i aj tie deti uvedomili, že byť iný je super. :-) Presne...a všetkých to hnevá a nikto hubu neotvorí. :D Aj u mňa tak...o mne si všetci myslia, že som namyslená. A niektorí aj na to vsádzajú, tak si to myslí vždy polovica národa...ale reči už späť nevezmeš. :-) Ó áno, takže ten pocit určite poznáš. :D A ja som asi rasista na farby, lebo mne zelená príde otrasná a nikdy by som si ju nedala...nechápem sa, lebo všetky ostatné farby som mala. :D  Ja som len rada, že ich čítaš a rozpisuješ sa. Teší ma to. :3 Ďakujem ti. :-)

[4]: [5]: Aj podľa mňa je to rozhodne niečo iné, lebo názor je vec, ktorá sa tolerovať proste dá, hejt nikdy. :-) Presne....určite to poznáš, aj aj to poznám. Stále rovnaká nálepka. :-| Ďakujem ti. :-)

[6]: Aj ja si myslím. :-) Presne, ja sa niektorým deťom ani nečudujem, že boli "problémové". Ja som si k nim trebárs cestu hľadala a našla a problém som s nimi nebola. Boli to malé zlatíčka. :-)
Ja v podstate tolerujem aj kresťanov, veľa mojich kamarátok sú kresťanky s birmovkou, veľa členov mojej rodiny sú. Pokiaľ si chcú veriť, nech veria. Keď to nevnucujú mne. :-) Tolerancia je najlepšia cesta. :-)

8 stuprum stuprum | Web | 10. května 2014 v 13:49 | Reagovat

Žalmy jsou vůbec pěkné čtení, spousta metafor a krve. :)

9 Laleh Maro Laleh Maro | E-mail | Web | 10. května 2014 v 14:06 | Reagovat

[8]: Neviem...Biblia mi nikdy neprišla ako pekné čítanie, aj keď som ňou len listovala. :-)

10 stuprum stuprum | Web | 10. května 2014 v 14:20 | Reagovat

Nemáš ráda pohádky a humor. 8-)

11 Laleh Maro Laleh Maro | E-mail | Web | 10. května 2014 v 16:58 | Reagovat

[10]: lol. :D možno, a možno len takým rozprávkam nechápem.

12 Lady≈Claire Lady≈Claire | E-mail | Web | 10. května 2014 v 18:01 | Reagovat

Být sám sebou, perfektní. :) Snad nejlepší rada, jakou jsem kdy dostala, ale i tak se jí pořád nedržím :D Čím to je?

13 saorisse saorisse | Web | 14. května 2014 v 12:48 | Reagovat

Předsudky a hejty...taky nemám ráda, když někdo jiného kritizuje nebo uráží proto, co nosí na sobě, poslouchá atd...je přirozený, že nemůžeme mít na věc všichni stejný pohled. Vždyť je naopak krásný, že je každý člověk jiný. Lidská rozmanitost. Samozřejmě, že kolikrát vidim třeba člověka oblečeného tak, že si řeknu, že se mi to nelíbí, ale přeci ho za to nebudu proboha kritizovat...můžeme říct vlastní názor slušně, ale je fajn, když se toho člověk nechytí, přijme to, ale i přesto to je nadále svůj. :-)

14 saorisse saorisse | Web | 14. května 2014 v 12:51 | Reagovat

A k těm předsudkům...je přirozený, že si na člověka uděláme názor podle halo efektu, aniž bychom chtěli. Ale je fajn být otevření a hlavně ho hned např. kvůli mně nesympatickýmu vzhledu odsoudit. Nejlepší je, když ostatní pomlouvají někoho, koho neznají... :-|

15 Laleh Maro Laleh Maro | E-mail | Web | 14. května 2014 v 20:15 | Reagovat

[12]: To tak vždy býva... :-)

[13]: Presne tak....je to prirodzené, že sa každému páči niečo iné, ale niektorí to proste nevedia uniesť. :-)  A keď sa (konštruktívna!) kritika povie slušne, tak je to len plus. :-)
[14]: Môj haloefekt na ľudí býva silný a vždy odhadujem zle, to som sa naučila. :-) ....čiže tak. :-) oo áno, to je odbo, v ktorom som odborník...toľko rečí, čo som na seba počula, no odpadaju. :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama