Inšpirácia a najkratší článok na svete.

30. května 2014 v 17:48 | Laleh Maro |  Názory
Vždy, keď dopozerám nejaký film, moje zmýšľanie sa úplne mega zmení. Neviem, čím to je, možno tým, že ľudia vo filme žijú úplne inak ako ja. Filmy...tým myslím filmy myšlienkou a obvykle z inej doby, ako je táto. Kde ľudia žijú sami, bojujú a každý závidí fiktívnym hrdinom ich nasadenie a úspech. Pri tom čím museli presjť, to nikto nevidí. Možno aj my práve prechádzame takým príbehom, len sme v tej horšej časti... Sme teraz niekde v zápletke filmu, kde vám je postavy ľúto a držíte jej palce, aby to všetko dokázala. Wow, kúzelné, hrdina filmu to dokázal, za necelé dve hodiny, mal ozaj šťastie. Film sa síce začal detstvom, kde ho iné deti nemali radi alebo mal možno aj horší príbeh, o dve hodinky je všetko v poriadku. A vy rozmýšľate, kde ste spravili chybu. Prečo sa váš život o dve hodiny tak radikálne nezmení?



Hrdinom závidíme ich slávny príbeh, aj napriek tragikomickému priebehu a horkému koncu. Prejsť si ich nešťastným životom a umrieť sám, to je po čom túžime. Chceme prežiť ten slávny filmový príbeh. Nestačia nám naše osamelé životy a depresívne chvíle. Chceme, aby to bolo proste niečo viac.
Nehľadiac na to, že hlavná hrdinka umrie sama, závidíme jej krásnu štíhlu postavu, dokonalú pleť a veľké oči. Že sa celý život nestretla s úpechom prehliadneme ako nič a stále sa cítime nedocenení. A možno sme len príliš obyčajní. Možno sa viac sťažujeme a možno sa len bojíme robiť veci inak. Alebo byť iní.

Väčšina mojich obľúbených filmov je práve o tomto. Moje obľúbené postavy sú vždy úplne rozdielne ako by zrejme mali byť. Myslím tým Ameliu (Úžasný osud Amélie z Montmartu), Forrest (Forrest Gump), Coco (Coco before Chanel), Annie (What dreams may come)... Sú takí čístí a tak iní. A mňa štve, že nemám s kým ísť von. Rozčuluje ma, že ja sa nestretám s pochopením za mojich 17 rokov života. No a čo, že oni ho hľadali roky?

Všetci chcú celý život spraviť niečo veľké, niečo, čo si budú ľudia pamätať a budú o ňom hovoriť a pri tom mu vadí, keď ho ohovárajú, kvôli niečomu, čo sa vlastne ani nestalo. Chcú sa odlišovať, ale vadí im, keď si na to niekto ukazuje. Chcú zmenu, ale keď príde, tak sa bojí. A stále sa pýtame, prečo sú naše príbehy priehliadnuteľné? Pečo sme takí istí? Prečo nemáme úspech?
Neviem, čo mi to napadlo, asi mám veľmi veľa adrenalínu, ktorý som pochytila z filmu Coco before Chanel. Chýba nám odvaha robiť nové veci a odlišovať sa. Chceme zažiť úžasné veci a bojíme sa vystúpiť z davu. Možno nám len chýba istota v samého seba. Istá hrdosť. Musíme byť hrdí na to, čo sme. Kým sme. Hrdo kráčať po ulici s myšlienkou, že ostatní nám sa môžu strčiť za klobúk.

Naše príbehy inak nebudú nesmrteľné.

Ako Kuko povedal (voľná citácia, nepamätám si to presne...aspoň myšlienku som zachovala.): "Všetci chcú byť nesmrteľní, ale väčšina z nich ani nevie, ako zabiť nedeľu."

P.S.: No dobre, pozrime sa, čo sme to tu napísali. Pfu...ble. To je ale shit. Ok, Laleh, nabudúce niečo s myšlienkou, dobre? Dobre.

Vaša Laleh. :-)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Narween Black Narween Black | Web | 30. května 2014 v 22:11 | Reagovat

Náhodou to malo myšlienku (či ? Neviem, je 10 hodín a som mimo, momentálne mi aj biela stena oproti pripadá ako umelecké dielo, v ktorom je vysvetlený zmysel nášho bytia)Anyway, ja som dnes myslela presne na to isté (nie si ty náhodou moje druhé ja ?) ;-). Moje myšlienky sa uberali rovnakým smerom. A máme pravdu, treba vystúpiť z davu ak chceme aby sa o nás hovorilo ;-)

2 LinDa LinDa | Web | 31. května 2014 v 19:30 | Reagovat

Tento geniálne premyslený článok stopercentne mal myšlienku. Ak chceš vidieť nejaké bez myšlienky, najlepší príklad máš na mojom blogu :D

Forresta Gumpa zbožňujem a film o Coco si chcem pozrieť. Možno aj mňa pri pozeraní niečo napadne.
Inak, ja nad týmito vecami uvažujem hlavne pri seriáloch :D Že by som chcela mať taký seriálový život :D Slovo seriálový ale neviem bližšie špecifikovať.

3 Laleh Maro Laleh Maro | E-mail | Web | 31. května 2014 v 22:23 | Reagovat

[1]: ja neviem, písala som ho v ošiali filmu. :D ...milujem naše podobné myslenie. :3 vďaka.
Be different, or go home! :D

[2]: Ano, premyslený behom tituliek na konci Coco. :D ...ale vďaka. :-) Chápem ťa...som na tom rovnako.  :D

4 Caroline* Caroline* | Web | 1. června 2014 v 0:05 | Reagovat

Film jsem neviděla, ale myšlenka článku je zajímavá, a Forrest Gump je řekla bych srdcovka všech. Já to teda nevnímám tak černobíle, když vidím film, nemám pocit, že bych měla nudný život, naštěstí vím, jak zabít jakoukoli neděli :D (než se narodili sourozenci, tak jsem bývala moc často sama, ale vždy jsem se dokázala zabavit a měla jsem ráda ten svůj svět, do kterého mi nikdo nevstupoval, i dnes vždy potřebuji mít nějaký den jen pro sebe a věnovat se koníčkům). Ale co se týče hrdinů, vždy obdivuji silné ženské hrdinky, protože já sama vždycky byla vychrtlá kostra bez svalů, ale i přes svou fyzickou slabost, jsem se nebála prát za někoho jiného, nebo sama za sebe (jen kluci mě vždycky pořádně zmlátili, ale brala jsem to tak, že to oni jsou slaboši, když si dovolí na holku). Stejně jsem vždycky chtěla být silnější, aby si na mě nikdo nedovolil, což v duši jsem, ale fyzicky asi nikdy nebudu, a to všichni vidí na první pohled.... Ale jasně, u seriálů si taky často říkám, kéž bych měla život jako ze seriálu, ale pak vyjdu ven a řeknu si, sakra, vždyt tohle klidně může být jako ze seriálu (ale já jsem magor, moje fantazie někdy pracuje šíleně :D a já si často nějaké scény svého života představuju fakt jako seriál :D) No já bych se na tohle zase rozepsala na 10 stránek, tak už jsem radši zticha, nebo ten komentář nikdy neskončí :D:D

5 dombabas dombabas | Web | 1. června 2014 v 12:44 | Reagovat

:-) Krásny článok.
V prvom rade, úplne ti rozumiem. Občas, keď dopozerám nejaký film alebo seriál, alebo nejaký druh anime...to teraz nieje podstatné..Tak mám taký pocit, že neviem, čo idem robiť so svojim životom.
Úplne mi to zmení pohľad na svet a.. Ťažko sa to vyjadruje slovami :-/

6 Laleh Maro Laleh Maro | E-mail | Web | 1. června 2014 v 15:49 | Reagovat

[4]: Milujem tvoje dlhé komentáre. :D Tento mi príde dlhší ako celý môj článok. :D ale inak súhlasím s tebou.. :-) aj ja výjdem na ulicu a predstavujem si nejaké úžasné scény zo seriálov a tak.. :D ale príliš vela fantázie je zrelé tak na nejakú psychickú poruchu. :D

[5]: ďakujem...chápem ťa. :-)

7 Vivi Vivi | Web | 1. června 2014 v 16:52 | Reagovat

Tak ak toto nemalo myšlienku, tak si ešte nevidela veela veeela člankov bez myšlienok. A to si kludne možeš začať čítať moj trápny blog.
Súhlasím s tebou v tomto čo si písala. Má to hlavu a pätu a je to logické a na zamyslenie :-)

8 Laleh Maro Laleh Maro | E-mail | Web | 1. června 2014 v 21:29 | Reagovat

[7]: Vivi, prečítala som hádam všetky tvoje články...tie sú o niečom. ;-) Ďakujem ti. :-)

9 Amelie Amelie | Web | 6. června 2014 v 0:41 | Reagovat

Hezky napsané. Forresta Gumpa mám ráda.

10 Laleh Maro Laleh Maro | E-mail | Web | 6. června 2014 v 16:23 | Reagovat

[9]: ďakujem. :-)

11 saorisse saorisse | Web | 8. června 2014 v 22:09 | Reagovat

Mně se článek líbí, žádnej shit! :-) Spousta lidí to tak skutečně má, že chtějí něco dokázat, ale když je ta možnost, vyhnou se.
Film jsem neviděla, tak si ho stáhnu a mrknu, díku. ;-)

12 Laleh Maro Laleh Maro | E-mail | Web | 9. června 2014 v 19:55 | Reagovat

[11]: Ďakujem ti aj ja. :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama