Stavy.

26. dubna 2014 v 17:25 | Laleh Maro |  Z (môjho) života
Všetko ma štve. Neviem, čo mi je, úplne mám depresívne stavy a rozmýšľam. Nad minulosťou. Nad budúcnosťou. Bože dievča, preber sa. Lopatou po hlave, ozaj. Som chorá. Samozrejme, ochorela som na začiatku prádznin, čiže odvtedy so nejaká ošumtelá. Ale aj tak som sa snažila prázdnin si užívať čo najviac. Lenže v pondelok ma to úplne položilo a v Lešnej v tropickej hale som skoro odpadla. Ták som nejak prežila cestu domov a išla som hneď spať. No...a ovtedy som nemala hociaký kontakt s ľuďmi. Už som písala v tagu, že nemôžem byť pridlho sama. Bol to bod 3. A teraz som bola sama týždeň! Samozrejme to na mňa začalo doliehať a vo štvrtok som celý deň preplakala. Nedokážem to ani nahlas vysloviť sama pre seba, ani to niekomu povedať, ani to napísať, ale dobre viem, prečo mi takto hrabe. Dobre to viem...


Chýba mi...
Som strašne sama. Opustená. Celý týždeň som sa tešila, že príde piatok a my s partiou pôjdeme do nášho baru. No lenže...im sa nechceli, vyprdli sa na mňa a tak som skončila spať u kamošky, aby mi nepreplo. (Ďakujem ti, micka. :-* ) Už dlhšiu dobu sa chcem zoznámiť s niekým novým. Nájsť si priateľa, lenže ja som moc náročná. Nechcem už len tak hocikoho. Mám dve nové podmienky. Aby bol neznámy pre mojich známych a aby bol starší. Znie to ako nič, čo? Ha. Nie je to také jednoduché. Môj prvý chalan, s ktorým som bola 9 mesiacov chodil na jednu školu...ako to povedať? Proste gympel. U nás je to asi také, že kto chodí na gympel, tak ho pozná ABSOLÚTNE každý. A ešte on patril medzi tých chalanov, o ktorých bolo fakt záujem. Môj druhý chalan...no presne to isté, len sme spolu boli podstatne kratšiu dobu. Veľa dievčat asi túži po peknom chalanovi, ktorý je populárny a má ho každý rád. Aby jej mali čo závidieť. Verte mi, zažila som si to a to nechcete. Z každej strany som počúvala kde bol, čo robil, kedy si prehrabol vlasy, čo povedal, ako sedel... Z každej strany. Ja som to nechcela vedieť. A po rozchode jakbydal. To isté. A toto už nechcem, navyše obaja boli mladší. Plus...strašne rýchlo a šíria reči, ale o tom som už písala.
Ja jednoducho viem, že keď bude starší...aspoň o 3-4 roky, tak to bude úplne iný vzťah a budem šťastná. A chcem, aby to bol vzťah JA a ON a nikto iný.
FACKA!
Bože, na čo nad tým vôbec rozmýšľam.

Obvykle pri takýchto stavoch chcem byť sama, ostať doma a s nikým sa nebaviť. Venovať sa sama sebe. ALE! Teraz nie. Takú chuť na diskotéku som asi ešte nemala. Počúvajúc Showtek, vlniac sa do rytmu rozmýšľam nad všetkými tými možnosťami. Ako nebyť sama...a s kým nebyť sama.
Okrem iného...
Nemám kamarátov. Bola som teraz dva týždne chorá a jediné, čo som chcela, bolo, aby sme v piatok pekne všetci spolu išli sa zabaviť. Nie! Nie. Im sa nechce, išlo by nás málo (ano? 5...). Oni radšej dnes pôjdu (bezo mňa, lebo som ešte trochu chorá, takže emôžem byť dlhodobo vonku) na Ďura. Tak nech si to v tom blate užijú. A čo po tom, že ich pôjde asi...no 3? Strašne na mňa serú a nie je to jednorázovo. Vždy je to takto, keď ja niečo chcem, tak sa nikomu nechce, alebo zázračne zrazu niečo má. FAJN! Mňa by to ani tak moc neštvalo, ja som si za tie roky zvykla...lenže som obvykle mala chalana, kvôli ktorému mi to bolo jedno. Oni nemohli, tak som bola s ním a nič mi nechýbalo. Navyše brácho je odsťahovaný. Som taká sama... Som trápna. A som sama.


Úplne si zaslúžim preplieskať, lebo tieto moje "problémy" nie sú ani problémy...ale potrebovala som sa vypísať. A normálne by ma nemal kto počúvať... :-) Navyše mám toho tak bazilión do školy a nestíham. Nevládzem. Fuckin´ fuck. Prepáčte, ale ja v reálnom živote aj zanadávam...
Snažila som sa najskôr napísať nejaký normálny článok, ale nedala som to.

Pozerala som si všelijaké fotky...bože, ako mne bolo dobre, normálne si závidím. To je choré. Závidím sama sebe. Iba som tak listovala priečinkami... Imatrikulačná 2013. Mala som modro-fialové vlasy, linku a fotky s najlepšími ľuďmi z tej disky. Úplne si pamätám ako som sa s niekým rozprávala, prišiel kamarát, zobral ma na rameno a preniesol ma cez celý klub. Položil na parket a išli sme tancovať. Keby ste videli, jak sa na mňa ľudia dívali, lol. Jedna basa. Po divadelnom vystúpení môjho kamaráta, sme sa spolu zobrali a schovávali sme sa ľuďom. Za basu...na ktorú som potom hrala! Vyzerala som ako policajtka z Modrej ústrice. Éra begero. So spolužiakom sme sa dohodli, že sa oblečieme rovnako. Mali sme žlté mikiny, čierne nohavice a vyzerali sme ako kuratá. :D Konárik. Ledžendary konárik po rokoch s mojím najlepším kamarátom. Skvelé spomienky. Chata. Alebo skôr chystanie chaty, 150 fotiek a jeden prádzny plech z koláča. Narodeniny. Opice. NostalgiaUltra.
Opekačka.

Pochopiteľne, ja a kamarát.

Vypísala som sa. Je mi lepšie. Ďakujem váááám... :-* A! Sľubujem vám v blízkej dobe nejaký zmysluplný článok, nie len narcistické kecy o mne... ;-)
Vaša Laleh.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Amelie Amelie | Web | 26. dubna 2014 v 20:35 | Reagovat

Tak zábavy a diskotéky jsem nesnášela, raději jsem ležela v knihách nebo jsem chodila vozit a hlídat malé děti. Miluji ticho a samotu:-)

2 Mousie Mousie | Web | 26. dubna 2014 v 21:31 | Reagovat

Děkuju :) .. Jinak nic nní špatné na tom chtít vztah kde je jen "On a ty" :) a uvidíš že se to podaří, můžu se zeptat kolik ti je? :) A určitě nějsi trapná i když tě neznám. Bude to v pohodě uvidíš :)

3 Laleh Maro Laleh Maro | E-mail | Web | 26. dubna 2014 v 22:03 | Reagovat

[1]: To je pre mňa dosť obdivuhodné, ja som cítim potom hrozne opustená a ...že ma nikto nemá rád. Neviem prečo.. :-)

[2]: už som to písala myslím..v dvoch článok, ale je mi jasné, že nebudeš čítať len tak všetky. :D Mám 17. :-) ďakujem ti za podporu. :-)

4 Amelie Amelie | Web | 26. dubna 2014 v 23:04 | Reagovat

[3]: Vy, mladé dívenky, máte pocit, že jak nemáte kluka, tak vám něco utíká. Není to tak, na to je času dost. Pocit, že tě nikdo nemá rád? V prvé řadě musím mít ráda sama sebe, to je nejdůležitější, to ostatní přijde časem.

5 L1metka L1metka | Web | 26. dubna 2014 v 23:41 | Reagovat

upřímně chápu, že si chceš najít přítele, kterého nikdo z tvých kamarádu nezná, já už bych taky nechtěla nikoho známeho :D s tím posledním to jsem o něm po rozchodu slyšela častěji než při chození a to není nic příjemného :D

6 Laleh Maro Laleh Maro | E-mail | Web | 27. dubna 2014 v 0:21 | Reagovat

[4]: To nie je, že by mi niečo unikalo, ale skôr...že to je väčšia istota, že tu pre mňa niekto je, keďže s mojimi kamarátmi je to tak ako to je. :-)

[5]: Presne! :D Vedela som o ňom viac, ako keď sme spolu chodili... :D  si môj človek.

7 Vivi Vivi | Web | 27. dubna 2014 v 9:25 | Reagovat

Milá Laleh!
Uplne ťa chápem, chápem ako sa cítiš. Nevrav že to niesú problémy. Každý prežíva nejakú vec inak:)
Len prosím ťa nehrň sa za každú cenu do vzťahu. Ono to tak nepôjde. Ono to príde samo, ked to budeš najmenej očakávať:)
Čo ku kamarátom? vlastne ich nepoznám, neviem prečo s tebou nešli, ale skus sa ich opytať :) Ja som bola taká istá PRED TYM NEZ... stále diskoteky, chaty, zábava... bavila som sa ale teraz som od toho upustila :)
Bol to taký rebelský život a nelutujem tie chvile života, ale predsa sa už radšej zabavím inak. Píšem ako nejaká vyspelá 40 ročná žena hihi, len som tým chcela povedať že už nechodím tak často niekde ako predtým :D pretože, no dôvodov je vela:)
Ale naspäť k tebe, si skvelé dievča, mám ťa rada a verím že ti bude lepšie a pojdeš sa niekde zabaviť :)) Krásny deň prajem :*

8 Mousie Mousie | Web | 27. dubna 2014 v 11:47 | Reagovat

mě je 18 :) donedávna jsem taky měla plno trablů a teď jsem si našla úžasného kluka.  Uvidíš to prostě přijde samo :) ! A kdybys byla hodná a odpovídala na můj blog .. já pak nevidím jestli jsi odepsala a tohle jsem zjistila náhodou, že jsem se přišla podívat :D

9 Laleh Maro Laleh Maro | E-mail | Web | 27. dubna 2014 v 13:17 | Reagovat

[7]: No...ale nie sú, musíš uznať. ;-) Nehrniem, keby hrniem, tak som zadaná, proste stále čakám na niekoho, kto za to bude stáť. :-) s nimi to nemá zmysel, opýtaš sa ich a vynadajú ti, čiže...to som si už ozaj zvykla.. :-)  ďakujem ti Vivi, mám ťa rada. :-)

10 Mousie Mousie | Web | 27. dubna 2014 v 13:37 | Reagovat

Mám tedy odpovídat k sobě vždycky? :) .. TO není naivní, uvidíš! :)

11 saorisse saorisse | Web | 27. dubna 2014 v 15:36 | Reagovat

Nebuď smutná, tyhle stavy mívám taky, ale je fakt, že jak mám partnera, dá se to zvládat mnohem líp. Užívej si, že jsi sama, koukni se na to z jinýho úhlu - že máš takovýhle vzpomínky, jsi mladá, spoustu tě toho ještě čeká! :-)) Teď jsi nemocná a když jsi tak dlouho bez kamarádů, nedivim se ti vůbec, že se cítíš takhle blbě. Ale bude to dobrý, až se uzdravíš. :) Jen to teď zvládnout. Využij, že máš čas jen pro sebe. Věnuj se sobě, dělej co tě baví. S kamarádama půjdeš ještě tolikrát. A přítele si taky najdeš a budeš si toho o to víc vážit. :)

12 Laleh Maro Laleh Maro | E-mail | Web | 27. dubna 2014 v 15:42 | Reagovat

[11]: Áno, vďaka bohu, že mám spomienky... :-) ďakujem ti za podporu, moc si to vážim. :-)

Všetci ste moje veľké zlatíčka a veľmi ste ma potešili, ďakujem vám. :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama