Prší, prší...

22. dubna 2014 v 14:14 | Laleh Maro |  Téma týždňa
Šťastná, šťastná, šťasná...
Nech sa momentálne deje čokoľvek, tak mi stačí len jedna spomienka a zas sa začnem usmievať ako blbeček. A čo, nech, ja som šťastná. Nedávno som písala článok a spomenula som tam koncert. Koncert Strapa a tí, ktorí už mali tú česť s niektorými mojimi článkami vedia, že ho absolútne zbožňujem a je to moja platonická láska. Chcela som tomu venovať celý článok a náhodou mi to aj padlo do témy týždňa. A vopred sa musím na niečo vyhovoriť, ale rozprávanie nie je moja silná stránka...



Mala som teda na pláne koncert. Síce som na ňom už raz bola, lenže nazvučenie bolo asi tak, že som počula len "chrchrchrrr" a keby nepoznám všetky jeho texty, tak neviem, čo dáva. A teraz? Teraz bol v mojom meste. V MOJOM, kde žijem celých 17 rokov. Jasne som všetkým stanovila pravidlá, že aj keby mám újsť, tak tam musím byť. Samozrejme, nebolo by to nomrálne, keby sa mi to nezkomplikuje, ale to nebudeme rozvádzať. Vyvrbilo sa to do toho, že som tam nemala ísť. Zas. Stalo by sa mi to už tretí krát, že je niekde na blízku a ja tam nie som. Nemala som s kým ísť... Vyplakala som balík vreckoviek a už som sa ľutovala, že "všetci dobre vedia, ako ho zbožňujem a ZAS tam nejdem..." a podobne. Našťastie mi jeden môj dobrý kamarát vynadal, či mi hrabe, že dobre vie, ako ho zbožňujem a ja tam nepôjdem, to v žiadnom prípade. S veľkým odporom som sa teda namaľovala, obliekla som sa tak bežne a išla som za chalanmi. Áno, typické, ja a piati chalani. Na druhú stranu som sa cítila ako princezná, lebo keď som išla čo i len cikať, tak ma všetci piati čakali pred záchodmi. Bodyguardi. Sedeli sme si teda v poloprázdnom klube, na krásnych bielych gaučoch a medzičasom sme sa zhovárali. Uprostred mojej vety ma kamarát prerušil slovami "Strapo!" ...a ja som stratila reč. Viem, som trápna, puberťáčka, čo nevie, čo so sebou, ale čo! Išiel si do svojej vyhradenej zóny a pripravoval sa na vystúpenie. Mal nejakých tých predskokanov, ktorých mi bolo celkom ľúto, lebo pri javisku nebol skoro nikto. Stále som vravela, že keď pôjde Strapo, tak sa tam všetci nahrnú ja naňho ledva uvidím. Ale to chalani nedovolili, vtiahli mi priamo do prvej rady pred pódium. A on prišiel. :3 Prvá hrala Nádhera. Samozrejme, išla som si s ním všetky texty, aj tie, ktoré ostatní ledva vládali. Bol pár centimetrov odo mňa a ja som bola úplne šťastná...
Poznáte tie rapové skladby, v ktorých sú zakonponovné rôzne úryvky z filmoch či iných piesní...hlavne Spinhandz to používa. Vtedy to prišlo. Strapo sa spýtal "Spino, aké bude počasie?" a všetci začali kričať. A tešiť sa. A ja tiež. Prší, prší... Strapo na mňa ukázal prstom, usmial sa, prišiel ku mne a podal mi ruku. A ja som bola úplne, že "čooo? to čo sa deje?". Mykol na mňa hlavu, akože mám výjsť na stage. Stáli sme tam spolu na javisku a držal ma za ruku. Spino tam namixoval úryvok z piesne "Lásko voníš deštěm..." a Strapatý mi ten kúsok spieval, držiac ma za ruku. No viete si predstaviť, kde som ja bola? Úplne mimo, úplne šťastná. "Poznáš to?" spýtal sa ma. A ja len tak pobavene, že "Samozrejme...". 90 bpm, prajem šicko najlepšie!...
Dali sme to spolu. Po skončení, inak mojej asi najobľúbenejšej, povedal "A teraz obrovský potlesk pre vašu krásnu krajanku..." No dovi. "Dáš si Hennessy?" "Nie, ja nepijem, ale dám si minerálku." "A koľko máš rokov?" "17." "17?" Áno, sedemnásť, do prčíc, neznášam, keď sa tomu niekto diví! :D "No, 17...piť nemôžeš, ale...vieš čo môžeš!!" povedal, stále do mikrofónu a usmial sa na mňa. Dole som čakala na ďalšiu skladbu, ale keďže nás tam bolo hrozne málo, išiel do publika, odrapovať si Nasilu flegma. Stále som bola pri javisku, opretá, lebo som vedela, že sa tam aj tak vráti. Ale, čo by človek nečakal, prišiel za mnou, oprel sa tiež a jednou rukou ma objal. A všetci vedeli, aká som šťastná. Vyskandovali sme si ešte nejaký ten prídavok, konkrétne len 2, ale aj tak. A išiel do svojej VIP zóny so slovami, že kto chce, môže s ním ísť piť, pokecať alebo sa odfotiť. Samozrejme, išla som.
Prišla som tam, on sa usmial a spýtal sa ma ako sa volám. Povedal, že to je hrozne pekné meno. Strašne som ho chcela objať, tak ma objal, ale nie tak, ako by ste to čakali od hocikoho známeho, ale tak úplne...príjemne. Usmial sa a povedal mi, že krásne voniam. No dovidenia...
Neznášam, akí sú DJs nedocenení. Majú na tom rovnaký podiel ako raperi, len nerapujú, sú schovaní za gramcami, nie sú tak vidno a preto na nich ľudia kašlú. Pri prvej príležitosti som išla za Spinom poprosiť ho aspoň o fotku. Úplne ochotne. Hoci len na mobil. Keď zistil, že jeden z mojich kamarátov má narodeniny, okamžite ho pozval. A toto ja na tých dvoch úplne zbožňujem, že sa nehrajú, že sú hviezdy alebo niekto viac. Sú to normálni chalani a fanúšikov si vážia... Cením, že ceníš.
Chalani ma potom zavolali, aby som dala s nimi, Strapom a Spinom dala ete jednu spoločnú fotku. Stála som veda Strapa a dokým sa ostatní štelovali, hral sa mi s vlasmi a odhŕňal ich. Nechápala som. "Čo robíš?" "Ták...pozerám." povedal s úsmevom...
Cestou domov sa mi chalani smiali. Vedeli aká som šťastná, však som sa celú cestu usmievala. Rozprávali sme sa o tom, aký skvelý koncert to bol a že toto by hociaký raper neurobil. Hovorila som im o tom, aká som šťastná, že ma vybral práve na tú pesničku, lebo jej text viem naozaj celý. "Ale aj tak si s ním nedávala úplne všetko..." No, nedalo sa, musela som sa aj naýchnúť. Neviem, ako to on robí, podľa mňa a na začiatku koncertu nadýchne a potom až na konci.

Domov som prišla asi o pol tretej ráno, v doprovode 5tich kamarátov, ktorí ma strážili a dali pozor, aby ma nikto neukradol. Zaspala som až o 5 ráno. Od šťastia. A nemohla som tomu nevenovať celý článok, lebo sa mi splnil sen. Ďakujem, Strapatý... :-)


Je to ale zvláštne. Na hociakej diskotéke, akcií či koncerte som, tak sa vyhýbam kamerám a foťákom. Jednoducho nepotrebujem byť všade vycapená, že kde som bola a čo som robila. Ale teraz, aj keď som vedela, že to veru odfotené a natočené bude, keď idem na podium, bolo mi to jedno. A veru...na videu, teda aftermovie, som z polovice len ja. A na fotkách rovnako. Ale nevadí, veď... Hudba zbližuje. :-)

A tiež mi pri písaní tohto článku napadlo, že to čo on hovorí, to aj plní. V pesničke DEKEL hovorí o tom, ako nemá rád tých kvázi raperov, čo si odrapujú svoje, idú na playback a kašlú na fanúšikov a na DJs, ktorí sú tam len akože. On robí presný opak. Robí to pre ľudí a som rada, že aspoň on to tak chápe. Že keby nemal fanúšikov, nebol by žiadny raper.
A v pesničke Starý pes, rapuje o tom, že...a vlastne si zacitujem "Lebo vždy, keď v tvojom meste urobíme bordel, tak ho prekonám až ja, ked sa zas vrátim k vám." A má pravdu. Bolo nás tam 12 a pol a robili sme bordel, jak keby nás je tam 500.
A keď už tu tak veselo rozprávam o Strapovi, treba čeknúť, prečo ho mám tak hrozne rada (okrem najlepšej hudby s najlepšími textami)...

Vaša najšťastnejšia Laleh. :-)
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Čo hovoríš na nový design?

Páči.
Nepáči.

Komentáře

1 Narween Black Narween Black | Web | 22. dubna 2014 v 16:59 | Reagovat

Som rada, že si šťastná.
Bože nový design!!! super super super :D krásny je :3 (teraz som zas šťastná ja)
palec hore za citát v záhlaví (volá sa to záhlavie ? Neviem, ale hádam pochopíš čo myslím) ;-)

2 Laleh Maro Laleh Maro | E-mail | Web | 22. dubna 2014 v 17:03 | Reagovat

[1]: Ah, ďakujem ti, za všetko. :-* Áno, tá ružová som až tak moc nebola ja. :D áno, záhlavie, vďaka. :-)

3 Vivi Vivi | Web | 22. dubna 2014 v 17:24 | Reagovat

Waaau tento článok som čítala so zadržaným dychom. A normálne, že sa teším s tečbou. Som tal šťastná z toho že sa ti tovj sen splnil. To asi preto, že som ti to celý čas priala hihi :D
Naozaj ti to prajem a ešte vela dalších skvelých zážitkov, zaslúžiš si to! :):*

4 Laleh Maro Laleh Maro | E-mail | Web | 22. dubna 2014 v 18:15 | Reagovat

[3]: Ďakujem ti Vivi, si zlato. :-*

5 Gil Gil | E-mail | Web | 22. dubna 2014 v 18:30 | Reagovat

Děkuji moc moc moc Laleh! :3
Z TOHOTO článku je cítit radost ze života :))) Nádherné! :-)
To je borec, málokterý slavný zpěvák se chová tahle pěkně :)))
Četla jsem taky Úvodný článok :)))

6 Laleh Maro Laleh Maro | E-mail | Web | 22. dubna 2014 v 19:34 | Reagovat

[5]: Ja ti ďakujem. :-) Áno, však to...to je jeden z dôvodov, prečo ho mám rada. :-)

7 Amelie Amelie | Web | 22. dubna 2014 v 19:55 | Reagovat

Málem jsem nedýchala, než jsem to dočetla. jsem šťastná, že jsi šťastná. Ta radost a nadšení z toho článku přímo čiší! A pozdravuj své bodyguardy, je fajn, že tě takto postrážili.

8 Laleh Maro Laleh Maro | E-mail | Web | 22. dubna 2014 v 19:59 | Reagovat

[7]: Ďakujem ti! :-) budem, budem, však mi možno zachránili život... :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama