Nostalgia ultra.

23. dubna 2014 v 19:16 | Laleh Maro |  Názory
Práve odišla z návštevy moja najlepšia kamarátka. Vždy sa vieme pobaviť o rôznych témach a dnes došlo na nás. V minulosti. Spomínali sme na naše detstvo. Keď tak spätne rozmýšľam, som hrozne rada za to, ako som to v detstve mala ja. Stále som lietala po vonku, behala po lese, vymýšľala si hry a keď som už bola doma, tak som si buď kreslila alebo sa nejako hrala sama. Nedávno sme boli dokonca čeknúť naše staré skrýše, bunkre a miesta, kde sme sa hrali. Musím uznať, že obdivujem to, ako sme to kedysi zvládali, počas jedného pobytu vonku sme prebehali všetko a teraz? Teraz sme na to potrebovali celé dva dni a aj tak sme ešte nestihli všetko.
Keď sme boli malé, často sme behali po blízkom lesíku a vytvorili sme si tam "dom". Ako sme tak chodili ďalej a ďalej, lebo sme boli odvážne, našli sme priestory aj pre školu, triedy, zborovňu a letný byt. Sme si tam žili jak páni. Viem, že sme prišli zo školy, najedli sme sa a išli sme von. A až do večera nás nebolo. Ani cikať, ani jesť, ani zima nám nebola. Dokázali sme tam pohodlne stráviť celý deň, jak nič, ešte nám bolo málo. Domov som nikdy neprišla čistá, však som sa lepačila po stromoch, liezla na skaly, prudké kopce, behala kade tade a ak som si chcela sadnúť, lavičku som fakt nepotrebovala. Domov som sa vždy vracala neochotne, lebo predsa len som sa ešte vonku mohla hrať.



Bohužiaľ, deti sa tam už nehrajú, obsadili to bezdomovci a je to dosť zdevastované.

Keď sme tak debatovali na túto tému, pripomenula mi jednu našu hádku. Boli sme vonku a boli prádzniny. Či už zimné, letné alebo aké, neviem, ale je rozhodujúce, že boli a bolo doobedie. Boli sme vonku, lenže prišiel čas obedu a každá z nás musela ísť v iný čas. Dajme tomu, že jedna o dvanástej a druhá o pol jednej. A vtedy to prišlo. Hrozne sme sa pohádali, odišli sme na obed a potom...sme sa išli zas von hrať. A také boli naše problémy.
Môj prvý počítač...alebo skôr náš som dostala, keď som mala asi 13? Alebo 12, neviem. Za toto som strašne vďačná, lebo som celé dni nevysedávala doma, ale behala po vonku a užívala si svoje detstvo. Čo sa televízie týka, na tú nedám dopustiť. Večerníčky, to bolo moje. Káťa a Škubánek? No dovi, ani som nedýchala. Keď som už vyrástla, tak som frčala na rozprávkach o vílach, morských pannách alebo tak podobne. Čiže som počas obedovania čekla rozprávku a dovidenia, zas von.


Ako som tam behala po youtube, ako to ja zvyknem, všimla som si a našla som veľa youtuberov, ktorí sa tiež vyjadrli na tému "dnečná mládež". Veď je aj prečo. Cítim sa tak povzneseno, keď o tom aj ja môžem takto hovoriť. Myslím, že moji rovesníci a ešte starší od nás žili v najlepšej dobe, čo sa detstva týka. Teraz už je všetko inak. Hrať sa na ihrisku je trápne a robia to len lúzri. Ozajstní chalani majú predsa swag. A dievčence našli čaro makeupu príliš skoro. Už nebehajú po lesoch a nechodia domov s deravými kolenami. Dnes sú rodičia radi, ak domov vôbec prídu. Je mi z toho smutno a je mi ľúto, že nebudú mať také spomienky ako ja. Úplne premrhajú najlepšiu časť svojho života. Teraz, keď môžu čokoľvek, lebo sú deti a odpustí sa im to, tak nerobia nič. Nezvonia susedom a neutečú. Keby to spravím ja, tak to by bolo už čosi iné. U nich by to bolo v pohode... A v poslednej rade ma hnevá, že ľudia na nich nadávajú. Im. Ale oni za to nemôžu. Kto teda?

Môže za to staršia lenivá generácia, ktorá im to jednoducho dovolí. Pustí im MTV a deti si berú príklad. To je prirodzené. Keby im rodičia dali za príklad niekoho vhodnejšieho ako je Nicky Minaj, určite by nemali nutkanie twerkovať. Ti deti to nepoznajú, robia to, čo im je ukázané a dovolené. Keď ja som bola malá, tak mi nenapadlo sa v 12tich ožrať, lebo som to ani nikde nevidela. Malým deťom sú miesto omaľovaniek dávané tablety, aby sa hrali s tým. Kdejaké didaktické detské hračky stratili v rodinách a vo výchove dávno miesto. Myslíte, že by si malé dieťa samé od seba vypýtalo tablet, keby ani nevedelo, čo to je? Nie. Takže darmo budeme nadávať na deti, nie je to ich vina. Oni sa s tým len zvezú.
Verím tomu, keby sa rodičia deťom viac nenovali, hrali sa s nimi, kreslili či vyrábali, bolo by tu všetko inak. Keď som strážila dieťa (malo 6 alebo 7 rokov) cez leto, TV pozeralo, keď som varila, alebo chystala jedlo. Ostatný čas sme sa išli prejsť, kúpať sa, vyrábať niečo alebo tak podobne. Brala som ho na výlety, cvičili sme do školy, aby nezabudlo čísla a písmenká. A bolo šťastné...

Ako vždy si myslím, že je potrebné začať od seba a potom môžme niečo zmeniť. Určite nie len tým, že budeme sedieť na ritiach a nadávať na nich, jednoducho berú to, čo im spoločnosť ponúka. Tak im teda ponúkajme niečo viac. Určite nepomôže ani to, že o tom natočíme vlog či napíšeme článok, ale je to o veľa viac, ako keby nečinne nadávame. Treba šíriť ďalej... :-)

P.S.: Konečne som to dopísala. Nemohla som sa niekoľko týždňov dokopať k tomu, aby som sa zobrala, rozklikla rozpíané a dokončila myšlienku... Hádam to aspoň stojí za to. :-)

Vaša (detičkymilujúca) Laleh.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Čo hovoríš na nový design?

Páči.
Nepáči.

Komentáře

1 PeťulAna PeťulAna | Web | 23. dubna 2014 v 21:26 | Reagovat

děkuji :) to je pomeranč :D :D

2 Vivi Vivi | Web | 23. dubna 2014 v 23:29 | Reagovat

Ach staré časy. Zážitky z detstva sú najkrajšie. Lezenie po stromoch, stavanie bunkrov, chytanie slimákov a preteky slimákov. chytanie mravčekov, slepá baba, stopzem hihi na tieto hry spomínam najradšej:)  Také ezstarostné časy. No áno teraz tu píšem akokeby som mala už 30 rokov a neviem kolko starostí, ale vtedy mi boolo lepšie:) Chcela by som sa tam vrátiť:)
Clánok si napísala krásne a priamo mi hovorí z duše. :)

3 Amelie Amelie | Web | 24. dubna 2014 v 1:32 | Reagovat

Mám podobné zážitky a vzpomínky z dětství - lezení po stromech, válení se v trávě, chůze v holinkách potokem, hlídání dětí a běhání po lese...Bunkry, to milují i moje děti. Je to lepší než trávit hodiny a hodiny u počítače. Dnešní děti o mnoho přicházejí. Ale ty máš srdce i rozum na správném místě a to se mi líbí!

4 Laleh Maro Laleh Maro | E-mail | Web | 24. dubna 2014 v 10:48 | Reagovat

[2]: Ako som mohla zabudnúť na slimákov? :D jasné...a celkovo zbieranie zvieratiek a vláčenie ich domov. :D jasné, detstvo je najviac. :3 ďakujem. :-)

[3]: Rozhodne je to lepšie. Jednoducho ma hnevá, že rodičia miesto knihy posadia dieťa za počítač. :-) Ďakujem ti moc, Amélie. :-)

5 Vivi Vivi | Web | 24. dubna 2014 v 15:00 | Reagovat

A zabudla som pochváliť nový design je nádherný ! :)

6 Laleh Maro Laleh Maro | E-mail | Web | 24. dubna 2014 v 15:17 | Reagovat

[5]: ďakujem, micka. :-*

7 Perrie Perrie | Web | 24. dubna 2014 v 17:32 | Reagovat

tak to souhlasím:) ale celkem mě to mrzí.. tento rok jsem si sněhu vůbec neužila :/

8 Caroline* Caroline* | Web | 24. dubna 2014 v 21:34 | Reagovat

Taky si myslím, že jsem měla to nejlepší dětství, jaké jsem mohla mít a jsem za to hrozně ráda. Navíc jsem vyrůstala na vesnici v Polsku, kterou mám strašně daleko, a tak jsem tam už několik let nebyla. Naštěstí lidi tam jsou takoví, že na mě nezapomenou ani po 10 letech, a tak vždy když se tam dostanu, cítím se jako doma a zase jako malá. A taky jsem někdy v šoku kolik jsem toho zvládala uběhat jako malá :D a ted bych nedávala ani čtvrtinu toho :D Doufám, že se všichni vzpamatujou a děti budou zase normálními dětmi s dětstvím plným venkovních her a fantazie.
(Mimochodem, přestěhovala jsem si blog, tak se nelekni :D)

9 Laleh Maro Laleh Maro | E-mail | Web | 24. dubna 2014 v 21:59 | Reagovat

[8]: Môžme byť len rady, že sme si zažili to, čo sme si zažili. :-) A inak odpadávam z ifnormácie...v Poľsku? ...oo .:-) vďaka za info, síce blogspot moc nemusím, lebo sa v tom nevyznám, ale naďalej ťa čekujem. :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama