Nehas, čo ťa nepáli.

8. dubna 2014 v 21:20 | Laleh Maro |  Oddychové
Poznáte ten pocit, keď ráno vstanete a už vám zviera žalúdok pri predstave, čím všetkým musíte dnes prejsť? Ja dôverne, bežne, každé ráno. Najradšej mám chuť vypnúť budík. "Zaspala som." Alebo ísť k doktorke. "Necítim sa vôbec dobre." úplne vynervovaná som z toho, že mám bazilión písomiek, úloh (ktoré treba dorobiť v škole), povinností, nemať čas ísť na záchod... Domov prísť večer a byť zhúkaná, že som nič doma neurobila. Joj, no vážne, radšej zaspať. Blicnúť. Hocičo. Ale ono to aj tak na mňa počká.
Niekedy som tak zo všetkého vystresovaná a vyťažená, že ma vypne. Úplne na surovo ma vypne. Niečo robím, začnem sa celá triasť, veci mi padnú z rúk, podlomia sa mi kolená a dovidenia. Tak zúfalo moje telo priahne po oddychu. A tak si z času na čas poviem "Na čo..."


Minulý piatok som si spravila krásny deň. Vykašlala som sa na nultú a neriešila som, že budú problémy. A neboli proste, možno som smiešna, ale myslím si, že veľkú časť na tom malo to, ako som k veci poztiívne pristupovala. Povedala som si, že ma jendoducho nič nenaštve. A v ten deň malo čo. Bol to síce piatok, ale predmety v rozvrhu mi jasne hovorili, že bude veľa prekážok v mojom "mám v paži deň". Síce na mňa bolo navrieskané, bola som vystavovaná všelijakým stresom, nič som nestíhala, ale aj ak som stále ostala pokojná. Lebo! Každý má predsa právo z času na čas na niečo zabudnúť, zaspať, pokaziť. A tak som si dovolovala. Celý deň.

Hrozne často riešim veci, ktoré sa ani vôbec nedotýkajú. Rozčulujem sa nad sprostosťami a tiež sa stresujem. Ako príklad by som mohla uviesť sociálny výcvik, kde nám učiteľka predostrie nejaký problém, problémovú situáciu a v skupinách máme nájsť riešenia. Keďže skupín je viac, tak neskôr debatujeme. Tak často ma vie rozčúliť, ako ľudia zmýšľajú a nesnažia sa brať do úvahy nič iné, že by reagovali tak- či onak. A kvôli tomu mám nervy, som nervózna. A keď predo mňa príde nejaká skutočná vec, nejaký problém, tak vtedy som už úplne vyšťavená. A celú svoju energiu vrhnem do problému, ktorý sa ma netýka. A kazím si deň. Že to robíte aj vy? Pri tom je to tak jednoduché. Uvedomiť si, že na vás ani na vašich blízkych to nemá nijaký dopad...vyložiť nohy a ruky za hlavu. A dovi.

Neviem, ako to riešite vy, ale ja keď si už poviem, že je deň "mám v paži" alebo obdobná verzia je "deň Laleh" (v skutočnosti znení je tam moje pravé meno...), čo je vlastne deň, ked sa venujem sama sebe, dosť často to bývajú soboty, takže vtedy robím nasledovné...

Zásobujem sa hudbou
Je to jedno z hlavných riešení. Dať do uší slúchatká a nevnímať nič, čo nemá dôležitosť aspoň na čísle 8! Táto príležitosť je u mňa vyznačená aj svojskou hudbou, či skôr piesňami. Robím, čo chcem, Indivíduum, Good vibration, Noa?, Dnes sa mi nechce nič, Nemaj stres...ale hlavne!


A veľa iných piesní. Veľa od Strapa a veľa od ľudí, čo skôr robia rap. Neviem, tí majú na saláme. Punk a podobní sú skôr rebeli a majú revolučné piesne. Nie vždy, ale tak väčšinou... :-)

Ignorujem!
Obvykle mám tendenciu na všetko reagovať, vždy odpovedať, jednoducho nič nenechám bez odpovede. No keď mám "svoje dni", tak jednoducho ma fakt neštve, že to niekoho nasere (ó, pardón...). Jendnoducho keď viem, že by z toho vznikla hádka, tak neriešim. Otočím sa, pustím si hudbu, neodpíšem. Auf-wiedersehen.

Nezaujímam sa.
Nepýtam sa zbytočné otázky ako "Čo robíš?", keď ma to nezaujíma. Len tak zo slušnosti, no čo si? Keď mi niekto hovorí niečo, čo ma netrápi...poviem mu to. Keď ma niekto otravuje...poviem mu to. Keď to niekoho štve...no, dnes to nie je môj problém, aj keby sa na hlavu postaví. Lebo riešiť ich problémy na nebaví, aj keď MVP (nehehe, klávesová skratka- mám v paži...ak ste si mysleli niečo iné. :D) dni nemám. Také malichernosti, ách! Veď nech si to riešia sami, ja nie som ich pasák.

Venujem sa (sama sebe. :3).
V tieto dni vždy zruším úplne všetky stretnutia, ktoré nie sú životne dôležité. Sorry, ľudia, ale ja inak na seba čas fakt nemám. Vyznačuje sa to tak, že si niečo dobré uvarím (pri veľkej lenivosti si niečo objednám), pustím si film, zabalím sa do deky, žeriem všetko nezdravé, robím si nechty, vlasy, čítam si, vypíňam mobil a ádijé. (A spím...aleluja, aspoň teraz, keď nie inokedy.)

Nemyslím. (alebo skôr upratujem...v hlave.)
Dá sa to, áno dá! Ja tiež mávam neustále myšlienky ako spasiť svet, ako môže byť niekto taký debil, ako sa vyhnúť škole. Stále, jasné, že to tam behá. Ale vtedy si dovoľujem myslieť na seba a nie na veci, ktoré sú vecami verejnými. Alebo by mali byť predmetom môjho záujmu. Jednoducho si sama v sebe riešim to, na čo inokedy čas nemám. Je toho toľko, divili by ste sa, koľko toho potláčame do podvedomia. My ich tam síce hodíme, lenže oni tam mršky stále sú. A čo mám v nevedomí, ani nechcem vedieť. Preboha... Takže si takto nemyslím na povinné a riešim si svoje. Lebo nikto iný to za mňa neurobí. No fakt...

Neriešim.
V moje MVP dni chodím do školy nenamaľovaná. Oblečená bežne. V teniskách. A nevadí mi to, že to vadí iným alebo že sú nezvyknutí...ich problém. Toľko času, koľko miesto toho môžem prespať je pre mňa raj! (Asi...čosi vyše 20 minút. +!vlasy ...nejakých 10 minút. Čo trvá dlhšie spravidla nerobím. Nikdy na to nemám čas. :D) A len ja sama by som si mohla namýšľať, že na mňa ľudia divne zazerajú, ako to vypadám. Ale veď oni ma nepoznajú, nevedia ako chodím bežne. Navyše...slnečné okuliare sú rýchla pomôcka. No nech sa podžubú...

Určite robím hrozne veľa iných vecí, ale viete, veď píšem článok, to by nebolo normálne, keby si na všetko spomeniem. A toto mi pomáha prežiť. A celkom šťastne, podotýkam. A robte to aj vy...buďte v pohode, predsa. :-)

Majte v paži!
Vaša Laleh. :-)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Amelie Amelie | Web | 8. dubna 2014 v 22:46 | Reagovat

Je přirozené jít do školy nenamalovaná a nikomu po tom nic není. je fajn si občas odpočinout a udělat si den pro sebe. Já se snažím občas urvat aspoň hodinku pro sebe - na kávu, knihu, pár fotek, pohled do korun stromů, na hladinu rybníka, na západ slunce.

2 Lůca Lůca | Web | 9. dubna 2014 v 10:15 | Reagovat

Takový pocit mám, když mám jít do práce..

3 Vivi Vivi | Web | 9. dubna 2014 v 11:11 | Reagovat

Ten pocit poznám velmi dobre a tieto pocity sa stali neoddelitelnou súčastou môjho života.Nikde neísť, všetko vypnuť a spať, ležať na všetko sa vykašlať. Ono sa ale takto žiť nedá a skôr-či neskôr by sme takto skončili z hlbokou depreisou a neuveritelnými myšlienkami. Pretože ak je človek dlho sám straašne vela premýšla a premýšla už aj nad hluposťami.
Vedieť ignorovať je dobré, nie každý to vie ale nezaujímam sa je to v pohode len niekedy radšej treba premyslieť čo povieme druhému človeku aj ked tu náladu naozaj nemáme, ved potom by sme ju pokazili aj druhým, tým ktorí za to nemožu:)
V celku sa v otmto článku vidím.

4 Laleh Maro Laleh Maro | E-mail | Web | 9. dubna 2014 v 14:49 | Reagovat

[1]: No, niekedy ľutujem, že som sa vôbec začala malovať, lebo si na to ľudia zvykli, a teraz, keď sa nenamalujem, tak si pripadám nepekná...ale MVP dni to obchádza. :D

[3]: Nehovorím, že je to zdravé robiť stále...len z času na čas. Je to viac ako zdravé. :-) všetko treba s mierou. :-)

5 pavel pavel | Web | 10. dubna 2014 v 0:26 | Reagovat

To je správné, že si uděláš občas den jen pro sebe, je to dobrá relaxace. Jsi ještě mladá a nemusíš to malováním dohánět. :-)

6 Joina Joina | Web | 10. dubna 2014 v 7:15 | Reagovat

Přesně ten pocit znám. Už si ani nepamatuji, kdy jsem něco pěkného pro sebe udělala.
Ale často taky ignoruji a poslouchám hudbu.

7 Laleh Maro Laleh Maro | E-mail | Web | 10. dubna 2014 v 16:04 | Reagovat

[5]: No, toho sa asi netreba báť, na to som, vďakabohu, moc lenivá. :D

[6]: Odporúčam to spraviť dnes. ;-) Ignorácia...je najlepšia cesta k menším problémom. :-)

Ďakujem za komentáre. :-)

8 Caroline* Caroline* | Web | 11. dubna 2014 v 15:39 | Reagovat

No jo, hlavně když mám nškolik dní za sebou, kdy jsem od rána do večera ve škole, nebo na praxi, nemám čas jíst, jít si na záchod, pak přijedu domů a chtěla bych odpočívat, ale rozbolí mě hlava, břicho, ztuhnou mi svaly.... to je pak největší paráda. Ale už jsem se taky trochu přestala stresovat. No co, tak to nestihnu, ale za to se najím.. A taky občas něco vynechám a trochu se zregeneruji :)

9 Laleh Maro Laleh Maro | E-mail | Web | 11. dubna 2014 v 16:59 | Reagovat

[8]: Toto veľmi dobre poznám. Keď sa celý deň mordujem v škole, tak prídem domov a dostanem migrénu. Srandy kopec. :D

10 stuprum stuprum | Web | 13. dubna 2014 v 11:20 | Reagovat

Nemyslet a neřešit, přístup jak má být. :)

11 Terka Terka | Web | 13. dubna 2014 v 14:22 | Reagovat

S tim malovanim mas naprostou pravdu....

12 Laleh Maro Laleh Maro | E-mail | Web | 14. dubna 2014 v 13:34 | Reagovat

[10]: Vždy, keď sa dá. ;-)

[11]: Ďakujem...no, vďakabohu za lenivosť. :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama