Dogma pozitívneho myslenia.

18. března 2014 v 11:11 | Laleh Maro |  Z (môjho) života
Nech sa deje čokoľvek, no nedá sa vždy udržať dobrá nálada a pozitívne myslenie. Niekedy a hovorí, že "áno, život je mozaika a my to nevidíme", ale také reči sú nám prd platné, keď máme nervy, takpovediac, v kýbly a náladu tak na jednu krásnu samovraždu (skok z piateho poschodia + backflip, wohoo). Všade nájdete milióny spôsobov ako udržovať pozitívne myslenie (napríklad sa obklopujte pozitívnymi ľuďmi...úprimne, naozaj? človek môže byť rád, keď si nájde jedného normálneho človeka ku sebe a vyberať si napríklad spolužiakov, kolegov či náhodných ľudí z ulice...no to by musel byť veľký pán.). Lenže čo vám to pomôže, keď je problém niekde úplne inde? Bude to znieť sentimentálne, ale za veľa mojimi problémami stálo to, že som bola buď nezadaná alebo zadaná s nesprávnym človekom. A môžte mať najlepších kamarátov na svete, tí vám niečo také nenahradia...

Kým som ja bola šťastne (samozrejme, že nie vždy, dosť často som bola taká zúfalá, že som nevdela, čo mám robiť - možno, keby to teraz vidím natočené na kamere, tak to mohlo vyzerať aj celkom vtipne) zadaná, nebolo problémov, ktoré by sa nedali vyriešiť. Nebolo zdravotných problémov. Všetko bolo...tak v podstate fajn. A darmo je doba iná - nedá sa žiť len na kamarátoch s výhodami, tak človek nefunguje...
Samozrejme, toto nie je návod na šťastný život. Lebo ani toto nie je vec, ktorú môžete nejakou väčšou časťou ovplyvniť. Bazilión krát to bolo povedané, že človek lásku potrebuje...aj keď ju bude hľadať, nikde nie je písané, že ju nájde (nebuďte z toho demotivovaní, nikde tiež nestojí, že ju nenájdete...je to...relatívne...a... na zamyslenie...). Aby som nechodila po svete ako troska, ktorú by buď človek rád poľutoval alebo odpinkol (nie však jej pomohol), našla som zopár svojich spôsobov, ako ostať akože freš...



V prvom rade...je tu jedlo ♥. To je podľa mňa najväčšia maličkosť, ktorá vám urobí radosť hocikedy. Kúsok čokolády, pizza, šnicla (šníííslll...smažený, dělá děti blažený...), syr, mäsko, zeleninka, juj... Je to tak nezdravé pre telo, ale tak zdravé pre myseľ. Tákže...preto majú ženy návaly žravosti...lebo ich to mnoho krát poteší viac ako chlapi (nič proti, okej?).
Čo je u mňa dosť funkčné je... virbl, prosím...spánok. U mňa je to taký všeliek. Praktikujem pri bolestiach, chorobách, smútku...stále. Je to v podstate rozpätie niekoľkých hodín, kedy nemyslíte. No nie je to krása? Snívajú sa vám sny, to poznáte. A sa zobudíte, oddýchnutí...a často si na problém nespomeniete hneď. Čo je tiež dosť krásne. Spánok, do toho!
Presuňme sa teda k niečomu živšiemu. Úprimne nechápem ľudí, ktorí dokážu mať zlú náladu pernamentne celý deň. Môj obdiv. Naozaj. Ja, automaticky, keď idem medzi ľudí a chvíľu sa nimi nechám rozptylovať. Zabúdam na problémy a depresie a bavím sa s ostatnými. Určite nemyslím na niečo smutné, keď sa rozpráva o niečom veselom, robí sa niečo zábavné, tancuje sa, spieva sa...
V tých zúfalších prípadoch, kedy je to už vážne a nedokáže mi pomôcť nič bežné, uvarím si čaj. Nie hocijaký, hej? Musí to byť čaj na upokojenie z medovky. Pijem ho každý deň. Keď som chytila záchvat plaču, tak mi naozaj pomohol. Bola om vtedy trochu ocapená, to je pravda, ale naozaj som bola upokojená. Odporúčam. (Nebudem ale skromná, ja mám predsa vyššie levely...raz ostanem na váliu. -_-)
Existuje ešte mnoho alternatív ako sa rozptýliť, či urobiť si nejakým spôsobom dobre. Nie je to asi nič, čo by som mala propagovať. Mám na myslí alkohol, drogy, cigarety... To ja rozhodne nepodporujem. No, ale tiež sa nemôžem tváriť ako neviniatko. Nie, že by som niekedy bola opitá alebo fajčila cigaretu...či brala drogy, to ani jedno. Ale existuje tu také jedno malé (asi teda najmenšie) zlo - fanfáry - vodná fajka. Waterpipe. Shisha. Voďáro. Na mňa má teda rozhodne upokojujúce účinky. Všade sa píše aká je zlá, horšia ako cigarety. Nie je pravda! Tieto výskumy boli robené pri počte, približne, 150-200 vdychov silného tabaku počas jednej seánsy. Úprimne vám môžem povedať, pri počte ľudí, financiách, času a veľkosti vodníc (máme ich niekoľko necelým, zvykneme z nej pokladať jednu, lol. :D) som rada, ak vdýchnem tak 20-30 krát. Mne to stačí. A je to vraj škodlivé aj preto, lebo ten dym ostáva v miestnosti a človek tam vie sedieť aj hodiny. Lebo pri normálnych cigaretách to tak nie je. LOL. No a voďárko si kľudne môže vziať aj von. A v poslednom rade nikto nehovorí, že musíte používať tabak. Je tu alternatíva. Kamienky. Verte mi, tie majú oveľa lepšiu a čistejšiu chuť ako tabak... Toľko k tomu.

Naopak mi hádam ešte nikdy nepomohlo vyrozprávať sa. Možno som zvláštna, ale keď hovorím o probléme a niekto ma začne ľutovať, tak na to myslím ešte viac a som ešte viac smutná. A ešte viac plačem. Nie, že by bolo zdravé držať to v sebe, to je tak na facku od Sigmunda Freuda...len si nemyslím, že je to cesta, ktorá pomôže každému (a možno pomôže, len tomu treba nechať čas.). No na druhú stranu, ostať sám a dištancovať sa od ľudí asi tiež nie je zrovna top voľba. Chápem, že človek potrebuje samotu (ja ju teraz celkom potrebujem...lebo napríklad nikto nestojí za ten čas.). Ale dosť často je na škodu. Pustíte si smutné pesničky, čo je tiež konina, zavriete sa do izby a plačete, že vás nikto nemá rád. Treba sa vyplakať...to áno. Ale nie takto.

Samozrejme, v prvom rade treba ten problém riešiť...ideme na to klišé...nikto to nevyrieši za vás. A čakať, že sa na to zabudne je hlúposť. Treba hladať cesty...a mať kritické myslenie, nie všetko, čo vám niekto poradí bude vždy správne. Ja napríklad neznesiem, keď mi niekto radí (aj keď to je asi celkom dosť môj egocentrizmus. :D ) a snaží sa ma utešiť tými takými...rečami, veď ich poznáte. Aj keď ja som veľmi ojedinelý prípad...ja by som niekedy zaslúžila len lopatou po hlave a adijos...

Laleh
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Hannie Hannie | E-mail | Web | 19. března 2014 v 17:58 | Reagovat

Já jsem prostě pesimista zabývající se minulosti. Ano, taky jsem byla šťastná, a to když jsem chodila se svým klukem (teď je to můj ex a já ho netitulji jinak než vulgárními slovy) a uznávám neužívala jsem si svého štěstí a najednou ze dne na den bylo fuč.
Taky jsem proti drogám, alkoholu a cigaretam (nechápu kuřáky, je to humus na třetí a ani to neuklidňuje. Tak se ptám: proč kouříte?).
A jediné co mě uklidňuje,je florbal. Když jsem byla na dně a šla jsem třeba na trénink, nemyslela jsem na nic jiného, než abych hlídala míček a atd. Boží terapie!
A mě narozdíl od tebe pomáhá, když se vykecám :)
Máš pěkný blog! A zajímavé názory

2 Laleh Maro Laleh Maro | E-mail | Web | 19. března 2014 v 19:25 | Reagovat

[1]: Ále, ostaň pokojná, tiež som na svojho bývalého nemala pekného slova. Teraz ma hnev prešiel...a proste ho neriešim. :-)
Á, šport mi veru nenapadol, máš pravdu. Aj beh je taký. Nervy prenesieš do pohybu. A chudneš. A telo, ktoré športuje je krásne. Logicky teda vyplýva nervy ► krásne telo. :D
ďakujem ti, potešila si ma. :-)

3 Hannie Hannie | E-mail | Web | 19. března 2014 v 19:36 | Reagovat

[2]: Já jsem v klidu, dokuď ho nepotkám... Ještě že za pár měsíců přechází na jinou školu pěkně daleko!
Jo ve florbalu taky běháš, takže nervy jsou fuč!
Není zač :-D

4 Amelie Amelie | Web | 21. března 2014 v 0:15 | Reagovat

Vodní fajfku jsem nikdy nezkoušela, ani cigarety, nepiju alkohol. Mě baví též jídlo, spánek, pak četba knih, focení ,procházky přírodou, nebo psaní dopisů:-) O pozitivním myšlení jsem včera debatovala s dcerou, je dost pesimistická a myslet pozitivně jí nejde.

5 Laleh Maro Laleh Maro | E-mail | Web | 21. března 2014 v 10:58 | Reagovat

[4]: Fajka je podľa mňa v pohode, lebo na tom sa človek nestne závislým... :-) Je to ozaj len také uvoľnenie ... :-)
Aj ja som bol asi v 12-14/15 bola dosť pesimistická...to asi patrí k puberte, myslím si. :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama